Slovenský historik Dušan Kováč a takmer sedemdesiat jeho kolegov protestujú proti historickej deklarácii nemeckého parlamentu.

Zobudila som sa do absolútneho ticha, absolútne nezvyklého. Napadlo 40 centimetrov snehu a ulice ešte nie sú odhrabané, nikto nejazdí, nikto netrúbi. Školy sú zavreté a v Central Parku sa ľudia preháňajú na bežkách. Prejsť do kaviarne znamená veľa manévrovania, vyhýbania sa gigantickým kalužiam na rohoch, kam ľudia, čo vstali dávno predo mnou, nahrnuli hory snehu. Do čižiem mi preteká brečka – okrem mňa sa všetci brodia mestom v gumákoch, tichí a zdanlivo odovzdaní, ale pripravení hrýzť.

Dôvodov, pre ktoré sa mi zdá, že je dobré žiť v New Yorku, je veľa. Miesta v  stĺpčeku nie. Takže po vynechaní samozrejmostí, ako je kultúra, Broadway a pod.:

Nicole Krauss je z New York City. Jej starí rodičia pochádzajú v Nemecka, z Ukrajiny, Maďarska a bieloruského mestečka Slonim. Všetci museli nedobrovoľne odísť z miest, kde sa narodili. Kvôli nacizmu. Oni boli totiž Židia. Potom žili v Izraeli, v Londýne, v Spojených štátoch.

Rokenrolová hystéria predchádzala dátumu 1. 9., kedy sa na pulty kníhkupectiev dostal dlhoočakávaný román Jonathana Franzena Freedom (Sloboda).

Mnoho ľudí si myslí, že v končiacej sa sedemročnej vojne v Iraku išlo Američanom o ropu. A ešte viac ľudí verí, že celú americkú politiku neurčuje to, čo sa navonok hovorí, ale tajomné záujmy v pozadí. Naozaj?

Je každý, kto sa považuje za žida, židom? A kto má právo rozhodnúť o tom, kto je žid? Tisícročné otázky, v ktorých mali tragicky najviac jasno Hitlerove Norimberské zákony.

Do „džezákov“ je ešte ďaleko, no i v jarných mesiacoch je koncertná ponuka zaujímavá: od swingujúceho Duke Ellington Orchestra po dvojicu Chick Corea-Gary Burton.

V Austrálii som mala kamarátku, ktorá ušla osudu britskej dcéry bohatých rodičov a kariéry v bankovníctve. Od 8. do 3. sme sedeli v škole, odtiaľ sme bežali do reštaurácií, kde sa nám o 4. začínala šichta. Ja som servírovala, Georgina so svojou dokonalou oxfordskou výslovnosťou vzadu umývala riady.

WikiPolitika je tu. Médiá si užívali pozornosť, politici a diplomati museli všeličo vysvetľovať. Výsledkom však je, že za mesiac si tento únik nebude nikto veľmi pamätať.