Strany stavili podľa Hegera na vlastný úspech. Považuje za dôležité, aby ani na spektre demokratických strán nedošlo k prepadávaniu hlasov voličov.

Premiér Ľudovít Ódor si vyslúžil druhé miesto s dôverou 33 percent respondentov a nedôverou 39 percent.

Majerský s KDH odmietol ísť do koalície s stranami, ktoré chcú zrušiť špeciálnu prokuratúru a zabrániť vyšetrovaniu korupčných káuz.

Na druhom mieste sa v rebríčku dôveryhodnosti lídrov umiestnil Robert Fico.

Pre mňa ako predsedu KDH je rebríček priorít jasný. Na prvom mieste je dobro krajiny a jej občanov, na druhom mieste strana/hnutie a až potom som ja. Zdá sa však, že aspoň v časti hnutia OĽaNO to vnímajú presne naopak.

Predseda KDH sa dopustil ozaj nešťastného vyjadrenia o LGBTI+. To vyjadrenie je nešťastné z politických, strategických, personálnych dôvodov. Ale najviac je nešťastné preto, lebo poukazuje na nedostatky v láske. A to by kresťanov – k nim sa skromne počítam – mohlo zaujímať.

Voľby sa blížia, čomu nasvedčuje aj stúpajúci počet káuz, vyhlásení a rôznych odporností. Takto to očividne vo volebnej kampani chodí. A keďže tieto voľby ide o veľa, je to odpornejšie ako obvykle.

Prvý revolučný týždeň v novembri 1989 prišla z miestnej VPN v pobočke Štátnej banky československej požiadavka, aby tam Koordinačný výbor poslal niekoho z centra. Šli sme tam literárne s Ľubom Feldekom.

Posledných niekoľko dní prinieslo nevhodné výroky, diskusiu o gender ideológii a otázku, či máme stále aj trochu nádeje.

30. septembra si Slovensko vyberie budúcnosť. Ako vždy, pôjde o slobodu, právny štát a vzhľadom k ruskej agresii na Ukrajine aj o typ civilizácie. Predseda KDH túto zodpovednosť neuniesol.