Finančná a hospodárska kríza v eurozóne aj vo zvyšku sveta je už takmer z definície krízou terajšieho politickoekonomického modelu. Bez zjednodušenia je teda krízou súčasnej podoby kapitalizmu. Sociálnodemokratickí politici a progresívni ekonómovia, ale nielen oni, dlhodobo upozorňovali na excesy tohto systému. Za všetky stačí spomenúť rastúcu príjmovú a majetkovú nerovnosť či oddelenie fungovania finančného systému od potrieb reálnej ekonomiky, a teda ľudí. V tomto zmysle dáva kríza kritickým hlasom, žiaľ, za pravdu.

Návrh rozpočtu vlády Smeru plne potvrdzuje najhoršie obavy, ktoré vzbudil už prvý balík „ozdravných opatrení“. Teda, že celé „šetrenie“, ktoré je reálne a vstúpi do života, sa odohrá na príjmovej strane. A opatrenia na výdavkovej strane, ktoré mali podľa Kažimíra tvoriť tretinu „konsolidácie“, zostanú (pre upokojenie Bruselu) ako akási „pohotovostná záloha“ pekne na papieri.

Nástup nového kabinetu Roberta Fica vzbudzuje otázku, či sa modernizácia Slovenska na ďalšie štyri roky nezastaví alebo aspoň nespomalí. Skôr ako reformy môžeme očakávať zápas občianskej i odbornej verejnosti o zachovanie vecí, ktoré doteraz fungovali.

Keď rozmýšľame, o čom a s kým bude ďalšia Lampa, väčšinou sa vyhýbame politikom. Teraz sme pre konsolidačný plán ministra financií urobili výnimku. A ostal som prekvapený.

Návrh rozpočtu na rok 2013 potvrdzuje a umocňuje základné podozrenie, ktoré visí v povetrí od nástupu vlády a už tu bolo vyslovené: Fico & Kažimír chcú celú „konsolidáciu“ verejných financií urobiť na príjmovej strane. Tie úvodzovky na „konsolidácii“ sú úplne namieste. Obsahom tohto výrazu je stabilizácia dlhodobého rastu dlhov, čo vládny návrh nie je ani omylom.