Krym už raz rozdeľoval svet. V polovici 19. storočia v prvej modernej vojne histórie proti sebe stáli armády Ruského impéria a vojská Osmanskej ríše, Francúzska, Sardínskeho kráľovstva a Veľkej Británie. Prinášame knižný úryvok o obrane tureckej pevnosti Kars a fotografie spojencov od dvoch účastníkov Krymskej vojny.

Hoci sa Carmen (van Walraven-de Rue), Marta (Walraven) a Tamara (Vicenová) už z princípu nikdy nemôžu stretnúť, sledovať ich rozhovor by bolo nesmierne zaujímavé. Sú totiž tou istou osobou. Dcérou mafiána, vdovou po mafiánovi, mafiánkou z donútenia, popritom milujúcou zodpovednou matkou, ktorá sa stala obeťou veľmi nešťastných okolností.

Slovo kalašnikov sa stalo pojmom nielen vo svete zbraní. Táto automatická zbraň, ktorej konštruktér Michail Timofejevič Kalašnikov zomrel 23. decembra 2013 vo veku 94 rokov, sa stala spoločenským aj kultúrnym fenoménom. Aký je jej príbeh?

Peniaze prišli v bielej obálke, priniesla ich až ku dverám alternatívna, lepšie povedané nelegálna doručovacia služba. Sprevádzal ju list od strýka, ktorý pred tridsiatimi rokmi odišiel do New Jersey a už sa nikdy nevrátil. „Urobte si pekné Vianoce,“ bolo napísané v liste, na konci ktorého stálo krátke „bye“. Pani zavrela dvere, stále neveriac tomu, že príbuzný z emigrácie jej na konci roku poslal spásnych 50 dolárov. Nahlas zakričala na syna a nevestu a v hlave jej rástla veľká otázka: „Čo si za ne kúpim?“

V USA si pripomínajú 50. výročie atentátu na Johna Fitzgeralda Kennedyho. Zaujímavé, no zdá sa, že JFK, stokrát zanalyzovaný a rozobratý, dnes zaujíma ľudí menej ako jeho vrah. LHO je totiž na rozdiel od JFK stále záhada.

Česko-slovenský miliardár Andrej Babiš oznámil minulý týždeň v denníku New York Times, že by svoj ​​mediálny dom Mafra (vydáva MF Dnes, Lidové noviny alebo iDnes.cz) mohol dať na burzu a ponúknuť akcie zamestnancom. Kým sa ktokoľvek spamätal, prišla správa číslo 2: od januára bude šéfredaktorkou MF Dnes najslávnejšia česká investigatívna novinárka Sabina Slonková. Novopečeného politika zjavne prestalo baviť, ako mu stále predhadzujú Berlusconiho.

Keď sa pol hodinu pred oficiálnym vyhlásením snažil stály tajomník Švédskej akadémie Peter Englund pani Alice Munro oznámiť, že získala Nobelovu cenu za literatúru, dovolal sa len na odkazovač. Spisovateľka pokojne spala.

Na schôdzi zdvihol ruku. Riaditeľ im povedal, nech hovoria na rovinu. Čo si myslia. Využil to teda na to, aby nahlas povedal niečo, čo v sebe už niekoľko mesiacov dusil. Začal hovoriť o nízkych platoch zdravotníckeho personálu, potom o špinavých priestoroch, nedostatku vody, poslednom rozbitom sterilizátore, a vôbec, o pretekaní a plytvaní vodou v celej nemocnici. Nezastavil sa a pokračoval ďalej o teple v čakárňach, keď sa do nich nahrnú pacienti a o nedostatku chirurgických nástrojov na sálach. Svoju reč ukončil slovami: „Toto sa nedá vydržať. Nikto to nemôže vydržať.“ Sála sa ponorila do nepríjemného ticha.

Časopis .týždeň už sedem rokov pravidelne boduje v svetových súťažiach zameraných na obrazové editovanie či dizajn. Nám v redakcii sa to už zdá ako čosi normálne, ale samozrejme, je to stále viac výnimočné ako prirodzené.

Keď loď Ruža vchádza do prístavu, aby sa z nej vyrojili turisti, vieme, že sezóna je tu. Vzácna loď s krásnymi krivkami a maľbou šípového kvetu prichádza neviem odkiaľ a o to čarovnejšie pôsobí. Pre nás šoférov to tiež znamená, že po szigete (ostrove) budeme jazdiť opäť prikázanou tridsiatkou, aby nám dáky výletník nepristál na čelnom skle. Lode kotvia pri ostrove a ľudia potom okolo Szalma Csárdy, čo je vychýrená reštaurácia s výhľadom na prístavisko, idú ďalej do mesta. Vyváža ich červený vláčik k bazilike.