Spomínam si, ako po revolúcii v roku 1989 koncertovali v detských námorníckych oblečkoch z cimrmanovských čias. No sú takí, čo si pamätajú, že Petr Fiala a spol. ešte predtým hrávali v telocvičných úboroch čiže v bielych tielkach a červených trenírkach. Priatelia, Mňága a Ždorp oslavuje 25 rokov existencie! To je dôvod na rozhovor s jej frontmanom Petrom Fialom.

Dobre to tí chlapci, teda vlastne už dávno muži v stredných rokoch, z Mňágy a Žďorp vymysleli. Oslovili kapely, ktoré im boli hudobne a ľudsky blízke, a ponúkli im možnosť nahrať cover verziu niektorej zo svojich piesní. Tie potom vylisovali na dve cédečká a pridali k tomu ešte DVD, na ktorom všetci zúčastnení rozprávajú samé pekné veci o Mňáge a Žďorp. Keby niečo také urobil niekto iný, bolo by to cvičenie v samochvále. V prípade Petra Fialu a jeho spoluhráčov to je však iné. Prečo?

Dva prieskumy, ktoré mapovali terén približne mesiac po zjavení Gorily a dva pred voľbami, nesú posolstvo, že škandálom sa politická scéna zachvela, ale neotriasla. Dôkaz: Prekvapilo by niekoho, keby uvidel tie isté percentá MVK a Focusu bez existencie Gorily?

Český premiér prekvapil svojich priaznivcov i odporcov. V jeho strane sa teraz hovorí, že si síce Machiavelliho prečítal až vlani, ako 46-ročný. Ale zato dvakrát a dôkladne.

Prepady finančných trhov minulý týždeň ohlasovali, že akcionári podnikateľských a finančných subjektov, klienti bánk, penzijných a podielových fondov, strácali na majetku každou hodinou miliardy (eur, libier či dolárov). Miera stresu, živená novinkami z eurozóny a správami o ratingoch, raste a priemyselnej produkcii, prehĺbila očakávania ďalšej recesie už takmer k istote, že svet si zopakuje tortúru po Lehman Brothers.

Neuveriteľné zmätky, ktoré od vyslovenia nedôvery počas celej schôdze až po piatkové finále panovali na politickej scéne, sú samy osebe svedectvom, akou kolosálnou nezodpovednosťou bolo zvrhnutie vlády. Aj keď kľúčové argumenty, že náklady tejto havárie rozumu vyjdú krajinu draho, ešte len prídu, tých desať dní chaosu, ktoré sme so šťastím prežili, sú mementom.

Stotridsaťšesť, šesťdesiatosem, jedna k jednej. To sú čísla charakterizujúce hudobnú reláciu Ladí Neladí. Za desať rokov nakrútila ostravská televízia 136 skupín, z toho 68 slovenských. Pomer jedna k jednej. To všetko v živom prostredí dvoch ostravských klubov a s nasledujúcou debatou s hudobníkmi, živými kritikmi, publikom a dvoma moderátormi.

Ach, tá nešťastná Eurovízia. Nech Slovensko robí čokoľvek, do finále zatiaľ nepostúpilo. Nepodarilo sa to Tublatanke, Elánu, Marcelovi Palonderovi, Kataríne Hasprovej, Kamilovi Mikulčíkovi a Nele Pociskovej ani Kristíne. Minulý štvrtok tento zoznam doplnili aj Twiins, ktoré neprešli do užšieho výberu v druhom semifinálovom kole.

Ron Sexsmith: Blue Boy, Cooking Vinyl 2001

Takmer štyrom desiatkam ľudí z politického, spoločenského, ekonomického a umeleckého prostredia sme položili nasledovnú otázku: „Čo si myslíte, že by ste uplynulých 20 rokov robili, keby nepadol komunizmus?“