Nedávno som sa dostala do zaujímavej situácie, keď som bola v mojej firme v rámci série školení vyzvaná, aby som vystúpila pred skupinu kolegov a zdôverila sa im s pocitmi a myšlienkami, ktoré ma kvária v pracovnom prostredí.

Editorial ľavicových New York Times cítil potrebu deň po masívnom víťazstve „vytriediť“, čo vlastne voľby povedali. „Pre demokratov to bol naozaj výprask, ako to po dlhej noci zlých správ priznal prezident Obama.

Ešte poriadne nezaschol atrament na novele nášho zákona o vysielaní a retransmisii, a už aby sme zase dobiehali Ameriku. Koncom minulého roka bol konečne legalizovaný tzv. „product placement“, teda možnosť umiestňovať reklamu a uvádzať konkrétne značky a názvy priamo v televíznych programoch, nielen vo vyhradených reklamných blokoch.

Aj keď Ide o najväčšiu pokutu v histórii Facebooku, firma s ňou počítala a na jej zaplatenie si vytvárala rezervu.

Obdivovatelia Baracka Obamu triumfujú – Irán sa podvolil a sadá si za rokovací stôl. Diplomacia víťazí nad sankciami, nátlakom a rinčaním zbraní, ktoré boli typické pre Bushovu vládu. Aj ajatolláhovia triumfujú, ale z iných dôvodov.

Mnohí to považujú za zázrak – Irak volil, napriek opätovnej vlne bômb a atentátov, napriek únave z vojny, slobodne, demokraticky a najmä takmer masovo. Istým spôsobom to je v kontexte regiónu naozaj zázrak. Aj keď nevedno, aký trvanlivý ten zázrak bude.

Pred dvoma týždňami prepuklo v Kirgizsku etnické násilie, ktoré prekvapilo svojou brutalitou – nie tým, že k nemu prišlo. V pozadí je stále sovietske dedičstvo: dedičstvo kreslenia hraníc bez rešpektu k demografickej realite.