Do čerta s tým, myslím si, že v Poľsku neexistuje diskusia. Nehovorím o tom, že nie je možné vymienať si názory, to áno, ale diskutovať tak, aby si dvaja oponenti boli schopní a chceli si rozumieť, to neexistuje. Ach prepáčte, stále ešte možno po sebe kričať nadávky a urážky. Má to jednu príčinu: každý politický rozdiel sa okamžite mení na morálny rozpor, jazyk politiky sa mení na jazyk morálky a iné hodnotenie reality sa stáva eticky neoprávneným. Možno je to súčasť nášho romantizujúceho dedičstva, ktoré nám káže vidieť politiku ako počiatok moci metafyzického dobra a zla.

Žijeme v čudnej dobe paradoxov. Prekročenie tabu vždy znamenalo v dejinách ľudstva krok do neistoty, do púšte, priepasti a smrti. Existovali trináste komnaty intímnej sféry, do ktorých sa nesmelo vkročiť. Mohlo sa do nich len nazrieť kľúčovou dierkou voyeurizmu. Dnešná civilizácia sa priam vyžíva v ich detabuizácii. Obscénnosť tela sa stala mediálnym tovarom. Na trhu sa ponúka životná pornografia každého druhu a v každý čas.

Volanie Free Kevin! znelo kedysi kyberpriestorom a svietilo na tričkách. Kevin Mitnick, jeden z najslávnejších hackerov 90. rokov, symbol boja proti establišmentu, ešte bojuje. Pravda, najmä o svoje bankové konto a ruka v ruke s establišmentom – alebo aj s horšími partnermi?

A je potom, nemecký gól, Götzeho ruky zdvíhajúce trofej na majstrovstvách sveta vo futbale v Brazílii. Skončili sa stretania s kamarátmi, oblečenými vo vlajke Talianska či Kostariky, a pozeranie prenosov na námestiach. Niečo z toho vzrušenia ešte cítime, to je pravda, ale ten krik, ktorý bolo po Havane počuť, keď padol v Riu alebo Sal Paule gól, je dávno minulosťou. Párty sa skončila, zobudili sme sa do rána po opici.

Po novembri ’89 sme sa s demokraciou začali spoznávať za pochodu. A často sme otvárali oči, čo to naozaj je, tá vláda ľudu. Stále však máme právo zúčastňovať sa na občianskom, a teda aj politickom živote v súťaži ideí, ideológií, záujmov.

Sotva skončilo politické zemětřesení, jak nazval výsledek eurovoleb Manuel Vals, premiér Francie, ve kterých téměř třetina voličů odmítla – po více než padesáti letech – budovatelský princip „stále těsnější Unie“.

Doteraz najvýraznejším menom v zozname účinkujúcich tohtoročnej Pohody je nepochybne Björk. Umelkyňa, ktorá je na scéne už viac než 30 rokov, stále znovu posúva hranice a aj vďaka tomu patrí medzi ikonické postavy konca 20. a začiatku 21. storočia.

Aj po Rukojemníkovi je jasné, že slovenská hraná (nedokumentárna) kinematografia má ťažkosti s hĺbkovým reflektovaním vlastných spoločenských a politických dejín.

My, čo sme zažili prvý ročník Tatlinovho šepotu v Havane, nikdy nezabudneme na tú minútu slobody pred mikrofónom, ktorá nás stála roky úradných urážok a perzekúcii. Celý podnik vznikol pre to, aby obnovil umenie performancie. Ale tentoraz sa mal uskutočniť na Námestí revolúcie, aby reproduktory zachytili väčšie počty Kubáncov. V predvečer 30. decembra som sa rozprávala s organizátorkou Taniou Bruguerovou, bola už vyčerpaná, hlas mala chrapľavý, cítila, že klietka okolo nej sa začína zatvárať. Všetko svedčilo o tom, že politická polícia jej nedovolí dostať sa na Námestie a represie zasiahnu aj ľudí, ktorí sa k nej budú chcieť pripojiť.

Organizácia Islamský štát v Iraku a Levante, ktorá sa premenovala na Islamský štát, vyhlásila koncom júna kalifát a stala sa strategickou hrozbou prvej kategórie. ...