Pred troma dňami ho poznali len priatelia, spolužiaci a ľudia z popradského undergroundu. Dnes o ňom vie celé Slovensko. To je ten, čo písal kriedou na chodník pred popradským Gymnáziom Dominika Tatarku.

Pezinok mal už aj v bývalom režime neopakovateľný genius loci, svojský „šmak“. V tomto karpatskom mestečku to aj vtedy žilo a vytvárali sa povestné ostrovčeky pozitívnej deviácie. Vlastne celý Pezinok bol taký ostrov s vínom, dobrou hudbou a príjemnou spoločnosťou. A diali sa tu veci.

Každý v Bratislave ich pozná, nejeden z nás si ich nesie zo svojich sobotných nákupov na jednom z trhov. V kaviarňach bývajú vyložené na významnom mieste. Pred dvadsiatimi rokmi ste ich však zohnali iba zázrakom. Gastronomický symbol Bratislavy – bratislavské rožky.

Donald Trump žije vo vlastnej realite. Tú realitu neobmedzujú žiadne pravidlá, ani len obyčajná gramatika, nieto ešte historické, politické a fyzikálne fakty.

Rok 2025 nám poskytol jedinečný pohľad na fakt, že Slovensko sa politicky nehýbe samé, ale naraz s celým svetom. Na akých svetlých momentoch a krízach sa to ukázalo najlepšie? Využime sviatky na pohľad späť.

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

V čase lúpeže storočia bol na ceste do parížskeho Louvru Štefan Hríb. Dnu sa už nedostal, ale jesenný Paríž to bohato vynahradil. Takto ho videl svojím mobilom.

„My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú“ – napísal človek, ktorý je pre väčšinu Slovákov najväčšou historickou osobnosťou slovenských dejín.

Nedávno ma počas unáhlenej chôdze mestom zastavil človek bez domova. Automaticky som vyťahovala peňaženku. On mi však iba potriasol rukou, pozdravil ma a po otázke ako sa mám mi poprial pekný deň a pokračovali sme každý svojim smerom. Žiadne peniaze, iba ľudskosť.

Miro píše Viktorovi Beránkovi o rozčarovaní z predvianočnej návštevy Slovenska a z Levíc, kde sa narodil. Viktor Beránek mu odkazuje, že má právo vybrať si, kde prežije svoj vlastný život.