Rok 2011 vojde čochvíľa do dejín. Najdôležitejšie sú stretnutia s ľuďmi. Mal som zaujímavý rok. Okolo mňa sa mihli napríklad Ota Nenbaum (áno, o ňom je tá pesnička, ktorú tak radi spievame okolo Vianoc), Jan Atϋrlich, Dan Keschön, Jens Ehádej (áno, práve jeho ospevuje Helenka Vondráčková), Dieter Moflasche (jeho prítomnosť vždy zahreje),

Poľskí džezmeni už v 60. rokoch minulého storočia vedeli, čo ponúknuť svetu: slovanskú nostalgickosť Krzysztofa Komedu, expresiu Tomasza Stańka, folklórne inšpirácie Zbigniewa Namysłowského, husľové novátorstvo Michała Urbaniaka...

Som obklopený lekármi. Napríklad môj brat Peter je lekár. Na jeho mieste by som ním už nebol. Pretože to, čo čítam o lekároch, je také urážajúce, že vydržať môže iba zopár hrdinov a samozrejme veľa odborárskych bosov. Kolektívna vina ako vyšitá, súčasnému bláznovstvu asistuje síce len malá časť, ale každý píše lekári to, lekári hento. Nikto nepíše prísne o odborároch, tých ľud naďalej miluje a rád bude nasledovať ich rady.

Ján Francisci-Rimavský je dnes ako dobrovoľnícky kapitán z obrazu Petra Michala Bohúňa možno najznámejšou osobnosťou slovenských dejín.

Písať o cestovnom ruchu na Slovensku a jeho problémoch je ako púšťať si starú obohranú gramofónovú platňu. Pri platni je jasné, že jej kvalita sa už nezlepší.

Kauza Gorila je po únose Michala Kováča mladšieho najväčším škandálom od novembra 1989. Tento spis hrozivým spôsobom potvrdzuje, že väčšina slovenských politikov je napojená na oligarchov, ktorí si tu rozparcelovali celú krajinu.

Zomrel Jožko Špalda. Letec. Dokonca bývalý vojenský letec. Šéf letiskovej veže na letisku v Trenčíne. To bolo jeho kráľovstvo. Letci sú zvláštni ľudia. Očakával by som uletené povahy, takých trochu bláznov, veď, kto už môže dobrovoľne pravidelne sadať do niečoho takého obrovského a ťažkého, ako je lietadlo a veriť, že sa to bude vznášať.

Milujem slobodu. Pre dobro sveta som ochotný obetovať všetko. Ale všetko má svoje hranice. Predstavte si takú nehoráznosť. Pred desiatimi rokmi narazia nejakí „určite, ak to vezmeme zo správneho uhla pohľadu, spravodlivo rozhorčení ľudia“ do symbolu pyšnosti kapitalizmu, zomrie tam nejakých zopár tisíc ľudí a čo sa stalo? Nútia ma chodiť (vraj pre moje dobro) na letisku päť metrov bez topánok!

Gerlach. Hrdý Gerlach. Benzínová pumpa, pár domov, karavanov, salón a v ňom výborný steak. Z Gerlachu ideme ešte pár metrov v normálnej civilizácii, a potom nás čaká deväť dní v púšti. Občas sa nám zdá, že vidíme vodu, ale je to len fatamorgána. Prach, horúce slnko, okolo vyprahnuté hory. V noci chlad. A oheň.

Čajka sedí na lampe hneď za oknom, čistučké more šumí pár metrov odo mňa, oproti je Brač, v chladničke chobotnica. Idyla. Nemôžem si pomôcť, ale často tu rozmýšľam, ako je možné, že na takom krásnom kúsku Zeme bola len nedávno vojna. Prekvapuje ma to.