Športové Slovensko má kauzu, ktorá sa rýchlo vyvíja, takmer každý deň mení a nadobúda politický rozmer. V jej centre stojí rodina Žampovcov, lyžiari telom, dušou a celým bytím, a to nie prvú generáciu.

Kauza smeráckeho exposlanca parlamentu Vladimíra Jánoša, ktorý čelí obvineniu zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, je výdatnou potravou pre seriózne médiá i pre bulvár.

Keď v novembri 1989 vyšli ľudia na námestia, znamenalo to, že sa končí totalitný režim. Že sa končia perzekúcie za názor, za vieru a rodinný pôvod. A že sa začína dlhá, a nie vždy priama cesta k demokracii. No mnohé sa zmenilo okamžite.

Je nádherný podzimný deň. Nekonečným vlakom sa znova vraciam do Ružomberka. Po chodbách Katolíckej univerzity sa v polovici septembra ponevierajú iba prváci a zamestnanci; v nablýskanej univerzitnej knižnici krásni mladí ľudia ochutnávajú svoju prvú študentskú kávu. Vládne tu pokoj a pohoda; nič nenasvedčuje tomu, že za oknami knižnice, na tom neveľkom štvorcovom priestore vymedzenom troma hranatými fakultami, ešte stále prebieha boj...

Po mimoriadne úspešnej „sezóne hriechu” sa premiérou Karvašovej Polnočnej omše začala v Slovenskom národnom divadle sezóna „slovenská”. A začala sa veľmi dobre.

Tento rok sme si pripomenuli 25 rokov od smrti Sándora Máraiho. Prinášame dva jeho publicistické texty z rokov 1938 a 1939, v ktorých opisuje svoje pocity, keď Horthyho Maďarsko získalo Rožňavu a Košice.

Komentáre na diskusných fórach, facebookové statusy či štatistiky návštevnosti v kinách hovoria o tom, že domáce publikum je zväčša unavené z ,,rómskych filmov“, tzv. festivalové sociálne drámy ho nezaujímajú a žiada si zábavu v žánrovom duchu – tak ako ju naservíroval film Kandidát. Odmietať český film Cesta ven z ktoréhokoľvek uvedeného dôvodu je unáhlené, pretože sa v ňom spájajú kvality, ktoré prekonávajú zažité klišé kategórie.

V Nemecku je nezamestnanosť na úrovni 5,3 percenta a priemerný plat 3 449 euro. Na Slovensku máme 14,2 percentnú nezamestnanosť a priemerný plat 824 euro. Čo spôsobuje tento rozdiel? Máme to vnímať ako historickú nevyhnutnosť?

Grécko kolabuje, ale Gréci sa aj dva týždne po voľbách veselia. Kým za predchádzajúcich vlád prebiehali demonštrácie proti úsporným opatreniam, teraz naopak desiatky tisíc ľudí Alexisa Tsiprasa a jeho ľavicovo-národoveckú vládu oslavujú.

Starý kontinent starne a vymiera. Fakty hovoria jasne. Pôrodnosť klesá, rodiny sú málopočetné a párov, ktoré sa dobrovoľne rozhodli zostať bez detí, je čoraz viac. Čo sa to deje? Prečo sú deti zrazu neželaným artiklom?