Fínska politička sa domnieva, že Moskvu naďalej možno presvedčiť, aby túto a ďalšie požiadavky prijala, ale pod podmienkou, že nebude mať inú možnosť.

Svet, a človek v ňom, je príliš krehký a súčasne príliš divoký, aby sa vedelo, čo sa s nami v roku 2026 stane. Ale niečo už môžeme cítiť, nahmatať a predpokladať. Vyzerá to na rok Európy – a trochu aj Slovenska –, v dobrom aj zlom.

Minimálne 10% obyvateľov Ukrajiny museli utiecť pred diablom z Kremľa do EÚ, ďalších 10% je vysídlených z domu v rámci krajiny.

Ukrajina naďalej odmieta prijať požiadavku Kremľa, aby sa výmenou za mier vzdala východoukrajinského regiónu Donbas. Zelenskyj argumentuje, že na základe ústavy nemá právo vzdať sa ukrajinského územia.

Vyjadril sa tak krátko po tom, čo Francúzsko spolu so štyrmi ďalšími európskymi krajinami vyjadrilo presvedčenie, že väznený ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj bol v roku 2024 otrávený smrtiacim toxínom.

Šimečka poukázal na medializované informácie, podľa ktorých maďarský minister zahraničných vecí „informoval ruského ministra doslova minútu po minúte o rokovaniach európskych ministrov v Bruseli“.

Biely dom sa priamo nevyjadril k ruskému zapojeniu do tohto konfliktu, a zástupkyňa hovorkyne Bieleho domu Anna Kellyová povedala, že „iránsky režim je absolútne rozdrvený“.

Ak by Ukrajina teraz prejavila viac ochoty, po voľbách v Maďarsku by podľa Wlachovského mohla mať väčšiu šancu na úplné ukončenie prepravy ruskej ropy.

Trump predtým na tlačovej konferencii uviedol, že jeho administratíva je pripravená spolupracovať s Rodríguezovou, o ktorej tvrdil, že medzičasom zložila prezidentský sľub a stala sa novou líderkou Venezuely.

Ak strany podľa portálu nedosiahnu na rokovaniach pokrok, Washington sa z nich môže stiahnuť a zamerať sa na vojenské operácie v Iráne.