Gerlach. Hrdý Gerlach. Benzínová pumpa, pár domov, karavanov, salón a v ňom výborný steak. Z Gerlachu ideme ešte pár metrov v normálnej civilizácii, a potom nás čaká deväť dní v púšti. Občas sa nám zdá, že vidíme vodu, ale je to len fatamorgána. Prach, horúce slnko, okolo vyprahnuté hory. V noci chlad. A oheň.

Čajka sedí na lampe hneď za oknom, čistučké more šumí pár metrov odo mňa, oproti je Brač, v chladničke chobotnica. Idyla. Nemôžem si pomôcť, ale často tu rozmýšľam, ako je možné, že na takom krásnom kúsku Zeme bola len nedávno vojna. Prekvapuje ma to.

Zvláštny jeten svet. Občas sa ku mne dostanú aj veci, na ktoré sa pozerám fakt ako puk. Mimochodom, doteraz neviem, či spojenie pozerať sa ako puk vzišlo z toho, že hokej je na Slovensku takým obľúbeným športom, alebo zo seriálu Včielka Maja, v ktorom úcinkovala slávna mucha Puk. Možno nie je pravda ani jedno, ani druhé a ja som vo svojej nevedomosti všetkým zasvätencom na smiech.

Na tohtoročnom medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu Slovakiatour sa Slovensko prezentovalo ako vždy prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR). Svoju expozíciu sústredilo najmä na blížiace sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. V stánku bola malá plocha simulujúca ľad a športovú udalosť roka podporili autogramiádou aj dvaja naši hokejisti.

Keď sa po štyroch rokoch zmení vláda a vy máte pocit, že to bude lepšie, musí nastať rozčarovanie. Musí. Mnoho vecí totiž nezáleží na politikoch, zároveň, žiaľ, veľa vecí áno. Príliš veľa vecí. Keďže máme slobodné voľby iba krátky čas, iba päť normálnych volebných období, nie sme zvyknutí na to znovuobjavovanie, že aj tí sympatickejší sú stále len politici so všetkým, čo k tomu patrí – aj v kladnom slova zmysle. A preto to často preháňame.

Slovensko patrí do skupiny krajín, označovaných ako emerging markets. Aspoň v hudbe. Sme tam spolu s Indiou, Balkánom či Juhoafrickou republikou. Presný zoznam neexistuje, vychádzam z odborných konferencií, kde sa preberá hudba. Často ide o neuveriteľnú zmes akéhosi metafyzicko-patafyzického rozprávania úplne o ničom, čo sa však tvári ako porada expertov NASA a Bajkonuru, od ktorej závisí budúcnosť ľudstva.

Ľubica Orechovská je výborná herečka. A veď bodaj by aj nebola, pochádza zo slávneho Mistríkovho rodu, nové priezvisko získala svadbou s mojím spolusediacim z gymnázia Petrom Orechovským. Ľubica hrá vo filme Občiansky preukaz jednu z hlavných úloh. Spolu so sestrou Zuzanou. Hrajú colníčky. V Komárne, za socializmu. A prehliadajú osobné veci rodiny jedného z hlavných hrdinov tohto famózneho filmu.

A tak sa nám v plnej paráde a veľkej sláve skončil už 11. ročník Plesu v opere usporadúvaného po každý rok na začiatku plesovej sezóny v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Tí, čo ho pripravujú a zúčastňujú sa na ňom, si ho nevedia vynachváliť. Televízni diváci si môžu užiť aspoň pohľad na stoly prehýbajúce sa pod stovkami kilogramov jedla.

Dunaj je po Volge druhou najdlhšou riekou v Európe. Pramení v nemeckom Čiernom lese a na hranici Ukrajiny a Rumunska sa vlieva do Čierneho mora. Okrem Claudia Magrisa či Michala Hvoreckého inšpiroval aj desiatku autorov a autoriek z krajín, ktorými preteká.

V druhej polovici 80. rokov ho v susednom Česku takmer nik nepoznal, no šansonierska dvojica Petr Hapka a Michal Horáček sa rozhodli, že ho pozvú na svoj pripravovaný album. Štěstí je krásná věc bola zlomová skladba jeho speváckej kariéry. Richard Müller im spláca dlh.