Fínska jeseň, najfarebnejšie ročné obdobie, sa nazýva „ruska“. Vonia po jablkách, je šuchotavá ako opadané lístie, krehká ako slimačie ulity na mokrých chodníkoch. Studené noci, sychravé rána, slnečné popoludnia, hra farieb a svetla. Zo žltého napadaného lístia vytŕčajú vyschnuté dubáky. Tu ich volajú „chutné hríby“. Podľa toho, na akom podklade rastú, dostávajú ešte prívlastok hríb sosnový, smrekový, brezový. Duby tu nerastú, takže o dubákoch Fíni nechyrujú.

Ekonómovia argumentujú, že stabilnejší bankový sektor sa dá dosiahnuť prostredníctvom zvýšenia vlastného kapitálu bánk. No bankári namietajú. Kto z nich má pravdu?

Počas detstva sa nachádzame pod ochrannými krídlami svojich rodičov. Ako rastieme, ich vplyv na naše kroky postupne slabne. Finálna fáza osamostatnenia nastáva spravidla po ukončení školy.

Mohol by som byť na Miloša Zemana hrdý. Pravdaže, na červenom koberci pred Prezidentským palácom si ho Ivan Gašparovič otočil ako medvediar medveďa, ale inak hovoril omnoho rozumnejšie, než sme to desať rokov počúvali od jeho predchodcu. Len chvíľami som sa trochu zarazil, či ešte od pultu v sále bratislavského Prezidentského paláca hovorí prezident Českej republiky alebo jej premiér, prípadne kombinácia obidvoch.

Vonku zúri jeseň, čo znamená, že leto je za dverami. Prvý letný nádych som dostal v septembri v Hamburgu na festivale, neskôr to bol Womex v Thessalonikách či stretnutia s hudobnými agentmi v upršanom Londýne (v Londýne bolo väčšinou pekne, svietilo slnko, ale upršaný Londýn je spojenie, ktoré sa nedá nepoužiť, nech je realita akákoľvek). Aj sa mi už zopárkrát stalo, že v novembri niekomu poviem „teraz na jar“, vyzerá to čudne, akoby som sa trošku zbláznil, nuž ale čo sa dá robiť, ak sa končí vaša celoročná aktivita v polke leta, všetko sa začne riadiť podľa toho.

Siedma beletristická kniha Michala Hvoreckého sa volá Naum a podľa autora ide o „román v jedenástich príbehoch". Podľa nás sa autor vracia k svojim literárnym začiatkom.

Prvý raz som o tomto meste počul niekedy za komunizmu. Hovorilo sa, že tu pripadá na jedného muža najviac slobodných dievčat na Slovensku. Ale až teraz ma okolnosti donútili, aby som sa sem naozaj vybral.

Ústav pamäti národa (ÚPN) nie je Generálna prokuratúra ani Najvyšší kontrolný úrad, kde chcú mať strany ako Smer absolútne lojálneho a spoľahlivého človeka.

Kauza Glance House nerozčúlila len novinárov a politikov. Pobúrení sú aj mnohí prokurátori, verejne to však nikto z nich nedal najavo. Kedy sa tí slušní konečne spämatajú a ozvú nahlas ako sudcovia, ktorí pomenovali praktiky Štefana Harabina?