Ornitológ Ján Dobšovič hovorí o pozorovaní vtákov v prírode a ich odchyte v hypermarketoch.

Cestou do kultúrneho centra Harpa fúkal v Reykjavíku prudký vietor, mrazivý dážď pichal do tváre, more hučalo. Ale v sále znel píšťalový organ a hoci bola preplnená, bolo v nej pokojne a ticho.

Belgicko si človek spája so všeličím. S belgickými pralinkami, podivnými belgickými pivami, belgickými hranolčekmi, rozpadajúcou sa a stále ešte nerozpadnutou krajinou, ktorá, zdá sa, nepotrebuje asi vôbec žiadnu vládu, s Bruselom, hlavným mestom úniovej Európy i Severoatlantickej aliancie, Bruselským expom, ktoré bolo prvým momentom, kde sa generácia mojich rodičom po strašnom prvom desaťročí komunizmu mohla aspoň trochu slobodnejšie nadýchnuť, s čiernymi mušľami varenými v rôznych nálevoch a exkluzívnymi biftekmi z belgických býčkov. Áno, s tým všetkým si človek Belgicko spojí.

Od roku 1989 Slovensko prekonalo zložité obdobia, aby sme sa napokon stali súčasťou NATO, Európskej únie, eurozóny. Na Západnú Európu sme vždy hľadeli ako na spoločenstvo demokracie, civilizovanosti a ekonomickej prosperity. A teraz sme v nej aj my. Chodíme po celej Európe s eurom, bez pasu. Staviame mosty, cesty, diaľnice za eurofondy. Ale žijeme aj v Európe desaťročných plánov, sledujeme ekologické limity na 20-30 rokov, normovanie uhoriek, žiaroviek, sily vysávačov, eurofondy, ktorých cenou je byrokracia so skrytým korupčným zázemím a úbytok domácej iniciatívy a podnikavosti.

Ak sa nejaký slovenský producent rozhodol dokázať, že aj v našom neprajnom prostredí dokáže nájsť peniaze na veľký televízny projekt, spravidla svoje úsilie koncentroval na tému záchranárov. Najprv to bola Horská služba, o päť rokov neskôr Záchranári. Boli to série asi s desiatimi epizódami, z ktorých každá stála ako jeden film.

Keď nastúpil na ministerstvo zdravotníctva v Radičovej vláde, medzi reformne naladenými ľuďmi nastalo sklamanie. Prišiel takmer neznámy človek, navyše spojený s farmafirmami a bez veľkej vízie.

Poľská politika je tak trochu rodinným biznisom. Najslávnejším symbolom sa stali bratia Lech a Jaroslaw Kaczynskí, dvojičky, ktoré naraz vládli celému Poľsku. Jeden ako prezident a druhý ako premiér. Nie je to však nič výnimočné.

Mám Maďarsko a Maďarov rád. Oproti nám Čechom a Slovákom majú v sebe čosi, čo mávajú veľké európske národy, akým boli Česi len chvíľu a Slováci, prosím o prepáčenie, ešte nikdy nie. Mapy Veľkého Uhorska, ktoré sa predávajú trebárs v tej krásnej budapeštianskej tržnici hneď vedľa maďarských salám, čabajok a husacích pečienok, nie sú iba nostalgickou spomienkou, ale aj oknom do duše maďarského národa.

Teroristické útoky, ktoré sa 11. septembra 2001 odohrali v USA, šokovali celý svet. Z toho šoku sa Pakistan ešte stále nespamätal. Účasť Pakistanu na tom, čo bývalý prezident George W. Bush označil za globálnu vojnu proti teroru, vyvolala veľmi negatívne dopady. Pakistan si touto účasťou vyslúžil pozornosť medzinárodného spoločenstva práve vo chvíli, keď bol sám absolútne nepripravený upokojiť obavy sveta.

Markíza má pätnásť. Stále je to vplyvné médium, ktoré do značnej miery formuje túto spoločnosť. Preto si toto výročie pripomínajú aj iné médiá, a nevyhýba sa tomu ani .týždeň.