Musel som núdzovo pristáť. Vybral som si slabo zasneženú lúčku vedľa golfového areálu. Kým som čakal na imbusový kľúč, ktorým dotiahnem reduktor a poletím ďalej, pristál vedľa mňa dron.

Pred niekoľkými rokmi sme sa vyrojili z nášho skautského tábora k jazeru, ktoré sa nachádza neďaleko Svitu. Bol horúci augustový deň, vojenské nafukovačky a veslá ponúkli možnosť na rôzne vodné zápolenia.

Na vrchole kopca s názvom Sľubica v pohorí Braniska je lúčka. Niekoľkokrát za rok ju kosím, lebo sa z nej vznášame na našich padákových klzákoch v ústrety mrakom a neviditeľným vzdušným chodníkom. 

Z tradície svadobných rituálov dýcha minulosť krásnej ľudskej spolupatričnosti aj do dnešných individualistických čias. Za svoj kňazský život som videl desiatky rozbitých tanierov so soľou a cukrom a držal prsty pri mnohých mladomanželských tancoch. Občas som si utrel i slzičku.

Vo Vrbove nemáme takmer žiadny sneh. Asi za to môže tohtoročné špecifické prúdenie vetrov okolo Tatier. Na poliach vytŕčajú tmavohnedé hrudy orby spomedzi symbolických pár centimetrov napadaného snehu. Trochu sme aj poodhŕňali, aby sa nepovedalo.

Na štarte počas súťaže nám ukázali na fotke zvláštnu rastlinu. Boľševník obrovský. Na prvý pohľad vyzerala ako nejaká prerastená rasca lúčna. Že keď budeme niekde núdzovo pristávať s našimi padákmi, tak si na tú rastlinu máme dať pozor.

Ortofotomapa z roku 1950 je jednou z vecí, pre ktoré si zahryznem do jazyka, keď už-už chcem moralizovať o tom, aký je internet zlý. Lebo práve vďaka nemu môžem na tej mape vidieť, čo by som bez neho videl len sotva.

Nad hlavou mi šuští vyradený záchranný padák veľkosti XXXL. Jeho žiarivá ružová farba po troch táboroch vybledla na úplne bielu. V strede ho dvíha k nebesiam stojka z vyschnutého smrečka a všetky šnúry sú prikolíkované na spôsob stanu. Je to naša skautská kaplnka.

Keď v roku 1981 postrelili amerického prezidenta Reagana, pred operáciou sa ranený prezident pozrel na tím pri operačnom stole a povedal: „Dúfam, že je medzi vami aspoň jeden republikán.“ Ktosi na to odtušil: „Pán prezident, teraz sme tu všetci republikáni.“

Stalo sa mi to pred desiatimi rokmi. Dve hodiny som brázdil slovinský vzduch. Nový, na tú dobu pomerne výkonný padák zvládal vzdušné turbulencie celkom dobre. Prišlo to až nad vápencovými bralami.