V minulosti sa umelci veľmi často inšpirovali biblickým podobenstvom o márnotratnom synovi. Komu vlastne Ježiš rozprával tento príbeh o otcovi a jeho dvoch synoch?

Aj vidiaci môže byť slepý. O tejto slepote hovorí Ježiš v odpovedi na otázku: Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? A táto iná „slepota“ býva oveľa častejšia než slepota naozajstná.

V Evanjeliu možno nájsť veľa Ježišových slov, ktoré sa týkajú nášho každodenného života. A nehodia sa iba na situácie z Ježišových čias. Dajú sa použiť aj dnes v našich životoch.

Čo motivuje stále tak veľa ľudí, aby žiadali cirkev o krst pre svoje dieťa? Je to jednoducho iba tradícia? A patrí sa vôbec, aby bolo dieťa pokrstené?

O tomto evanjeliu by sa dali napísať celé knihy, obsahuje tak veľa. A začína sa to už jeho prvými slovami.

Jedno biblické podobenstvo ma nenecháva pokojným, keď premýšľam o dnešnej dobe. Ešte vždy platí ako najvyššie pravidlo hospodárenia to, že treba rásť!

My ľudia sme komplikovaní. Najmä my dospelí. Život je komplikovaný, medziľudské vzťahy sú často ťažké. Aké osviežujúce je, keď v tomto svete dospelých postretneme dieťa!

Moc je niečo dobré. No ako všetko dobré, aj moc sa dá zneužívať. O tom sa píše aj v Evanjeliu podľa Marka, v príbehu o Jakubovi a Jánovi, ktorí žiadali Ježiša: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“

Byť hluchý a nemý, nepočuť a nerozprávať: Neviem si ani predstaviť, ako sa žije hluchonemému človeku. No mám súcit s utrpením človeka, ktorému chýbajú dva také dôležité prístupy k iným ľuďom a k svetu.

Teraz je na programe dňa hľadať trošku oddychu. V Evanjeliu podľa Marka povie Ježiš apoštolom, ktorí už dlhý čas učili a pomáhali ľuďom: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“