Keď píšu o Ukrajine, používajú jazyk putinovskej propagandy, keď o Amerike, je to ako z päťdesiatych rokov. Čo sa to v Maďarsku deje?

Dva týždne pred komunálnymi voľbami spoločný kandidát ľavice na miesto primátora hlavného mesta vyhlásil, že odstupuje.

Endre Ady, náš prorocký básnik, ktorého svojho času Slováci veľmi dobre poznali, nazval vojnu „hroznou nocou“. Videl jej hrôzy od prvej chvíle, ešte keď jej výbuch oslavovali po celej Európe davy ľudí. Úprimne povedané, sotva by som ju vedel zvažovať na makroúrovni (krajiny, národa), veď tak ako pre mnohých Slovákov, Poliakov, Maďarov a Európanov, aj pre mňa je predovšetkým osobnou minulosťou.

V Šoprone sa už celé týždne spomína. Podujatie strieda ďalšie podujatie, stretnutia, konferencie, slávnosti. V novinách, rozhlase a v televízii spomínajú bývalí vládni aj opoziční politici a historici analyzujú otvorenie hranice pred 25 rokmi.

Maďarské predsedníctvo vyšehradskej skupiny sa skončilo a začalo sa slovenské. Záverečná konferencia v Maďarskej akadémii vied ukázala limity súčasného stavu.

Ráno je čas nákupov. Vtedy je vzduch ešte svieži, až neskôr sa rozmáha kanikula. V tomto letnom období je na ulici hojný počet obchodov.

Chorvátsko pred bránou EÚ, pred niekoľkými rokmi sa v budapeštianskom Slovenskom inštitúte konala diskusia o prístupových možnostiach tejto krajiny.

Možno to niekomu znie čudne, ale náš šesťdesiaty ôsmy sa odohral v Prahe a v Bratislave, a nie v Paríži. Je to náramný rozdiel, najmä v spätnom pohľade po štyridsiatich piatich rokoch.

Hlavnou témou dnešného Maďarska sú povodne. Vysoká hladina Dunaja, zaplavené mestá a mestečká, prvé odhady škôd.

Pokiaľ mi pamäť siaha, v Maďarsku sa školstvo reformuje stále. Pravda, s premenlivým výsledkom.