Rusko chce byť vnímané ako obchodná príležitosť, nie vinník vojny. Trump mu pritakáva. Čo s tým môže urobiť Kongres a čo Európa? Cez Atlantik o tom hovorí Štefan Hríb a Marína Gálisová s Daliborom Roháčom, ktorý sa s nimi spojil z Washingtonu.

Mal to byť koniec dejín a mala nastať vláda zákona a liberálna demokracia. Ale svetové usporiadanie sa mení. V USA sa dejú veci, o ktorých sa hovorí len v dystopických románoch. Kto iný by povedal, že v Amerike sa dostane k moci diktátor?

Nad Washingtonom vyšlo slnko. Nad svetom sa možno zmráka, uvidíme podľa výsledkov piatkovej schôdzky Donalda Trumpa a Vladimira Putina. Ale včerajšie stretnutia mi okrem obáv sprostredkovali aj isté množstvo optimizmu.

Vo svete zúri jedna dráma za druhou: na Blízkom východe, na Ukrajine a v posledných mesiacoch vidieť v USA v súvislosti s administratívou Donalda Trumpa vývoj, aký nemá obdoby. Preto je tu hosť, ktorý je pozorovateľom vo všetkých týchto oblastiach, aj blízkym, lebo býva vo Washingtone. Je ním Dalibor Roháč.

Dobrý deň, všimli ste si, ako sa prevrátilo používanie pojmu mier? Že agresorovi sa má odovzdať korisť, inak sme za vojnu, nie za mier? Že NATO ako spojenecký zväzok na obranu našej slobody je už zasa vojnychtivá klika? Že slovo mier vyslovuje Putin, Hamas aj iránsky režim? Tak presne o tom je obálková téma nového .týždňa, vrátane veľkého rozhovoru s Daliborom Roháčom, ktorý popisuje podiel Donalda Trumpa na novom jazyku. Okrem toho sme pre Vás pripravili aj skutočný portrét Jánošíka a rozhovor o amébach, ktoré vystrašili ľudí na kúpaliskách. Želám Vám dobré čítanie.

Zabudnite na džender. Vďaka koronavírusu môžeme viesť novú kultúrnu vojnu – a už letmý pohľad na verejnú diskusiu hovorí, že tentoraz sa vedie medzi vedeckou expertízou a konšpiračným populizmom.

Principiálnosť je síce cnosť, priľahko sa z nej však vie stať chestertonovské „čisté a dobre osvetlené väzenie jednej myšlienky.“ Ostatné dni v Spojených štátoch priniesli dva príklady, ktorými oponenti pomáhajú Trumpovi.

Koronakríza u nás na chvíľu vytesnila akúkoľvek debatu o zahraničnej a európskej politike. To však neznamená, že nie je o čom debatovať. Naopak, prichádzajú veľké otázky.

Pandémia Covid-19 je ďalšia zo série rán predstave dejín ako pomalého samopohybu smerom k pokroku. Rovnako ako pád berlínskeho múru nebol koncom histórie, neboli ním ani predošlé úspechy vakcín.

Sledujúc titulky v novinách, pandémia COVID-19 sa zdá len šumom v pozadí vzťahov medzi Matovičom či Sulíkom, rozpadu Smeru, debaty o nedeľnom predaji či harašenia so zákazom interrupcií a umelého počatia.