Klaviristka a hudobná skladateľka Ľubica Čekovská sa stará spolu s manželom o domácnosť a dvoch synov, ale kedykoľvek vie prepnúť a ponoriť sa do skladania hudby. Nadchýna ju, že na jej operu Dorian Gray chodia mladí ľudia, momentálne sa však už zaoberá ďalšou.

Grécko kolabuje, ale Gréci sa aj dva týždne po voľbách veselia. Kým za predchádzajúcich vlád prebiehali demonštrácie proti úsporným opatreniam, teraz naopak desiatky tisíc ľudí Alexisa Tsiprasa a jeho ľavicovo-národoveckú vládu oslavujú.

Emotívnych Grékov tak trochu teší, že sú opäť, po viac ako dvoch tisícročiach, stredobodom Európy. Pred týždňom počas volieb rozhodovali nielen o sebe, aj o osude eurozóny. Čo pritom prežívajú a čo si myslia? Tušia, že bankrot možno iba oddialili?

Minulý týždeň v Aténach opäť lietali kamene a zápalné fľaše. Krajinu ochromil generálny štrajk a do ulíc vyšlo 20-tisíc ľudí. Grécko nečelí len dôsledkom dlhovej krízy, ktorá sa vymyká kontrole, ale aj skúške svojej demokracie. Agresívne odbory, z ktorých časť tvoria presvedčení komunisti, akých u nás vidieť už asi len v archívnych filmových týždenníkoch či niektorých múzeách, by najradšej vzali aténsky parlament útokom v štýle dobytia Zimného paláca. Reakcie gréckej ulice sú pre Slováka, vycvičeného dvoma ťažkými dekádami postkomunistickej transformácie, nepochopiteľné. Gréci totiž majú kam chudnúť a na opasku im zostáva ešte dosť voľných dierok.

Pondelkové dopoludnie, jedna z bratislavských nemocníc, pôrodnícke oddelenie. Pokoj na oddelení počas pár sekúnd vystriedal pohyb, a radosť premohlo súcitné ticho. Jedna z mamičiek práve prišla o svoje dieťa.

Ak je umelý potrat výdobytkom ženskej emancipácie, je nevhodné hovoriť, čo sa za týmto „výdobytkom“ často ukrýva. Postabortívny syndróm je však pojem, ktorý počuť už aj na Slovensku.