Väčšinu kariéry riešila najťažšie mafiánske kauzy. Po štyridsiatich rokoch však z Generálnej prokuratúry znechutená odchádza. V rozhovore pre .týždeň prvýkrát otvorene hovorí, čo ju k tomu viedlo. Eva Mišíková.

Ako prokurátorka riešila najťažšie mafiánske kauzy. Hoci sa jej vyhrážali zabitím, o svojej práci dokáže s nadšením hovoriť celé hodiny. Napriek tomu po štyridsiatich rokoch znechutená odchádza. Eva Mišíková.

A už je to tu, príprava na hurikán. A hneď na dva. Na Havajské ostrovy mali totižto namierené Iselle a vzápätí za ňou Julio. Ja som tušila, že nič strašného sa nestane. Tento tropický raj pôsobí, akoby bol chránený nejakou nadprirodzenou silou. Veď toľko krásy, milých predavačiek a ohľaduplných šoférov pohromade často nebýva.

Sloboda názorov je ohrozovaná z dvoch strán. Na jednej strane je obmedzovaná, a príkladov je veľa. Niektoré sú naozaj absurdné. Sudkyňa Helena Kožíková zažalovala Rozhlas a televíziu Slovenska za zverejnenie svojej tváre vo filmovom dokumente Zuzany Piussi Nemoc tretej moci o slovenskom súdnictve za samovlády Štefana Harabina. Ten film je pravdivý a trpký, dnes oveľa trpkejší ako pred rokom. Lebo, ak vtedy aj bol o nádeji na spravodlivosť a kládol si otázku, či a ako ju možno dosiahnuť, dnes z neho vyžaruje beznádej, že na Slovensku je spravodlivosť nemožná a že je to trvalý stav. Mentálne pochádza trestné oznámenie vtedajšej členky Súdnej rady Kožíkovej „vo veci prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu osobnej povahy“ z útrob komunistického režimu, pre ktorý bolo trestanie slobody názorov pracovnou náplňou.

Moldavsko je rajská záhrada medzi vinicami a ovocnými sadmi, obývaná peknými ľuďmi, z ktorých väčšina plynule hovorí dvoma krásnymi jazykmi – po rumunsky a po rusky. Zároveň zásobuje Európu gastarbeitermi, prostitútkami a bandami vykrádačov áut. Od vojny v roku 1992 je tento spustošený raj rozdelený. Napravo od krásnej rieky Dnester je Moldavsko, obývané väčšinou Moldavcami, ale počuť aj veľa ruštiny. Naľavo je medzinárodne neuznané Podnestersko, obývané z dvoch tretín Slovanmi, počuť tu takmer výhradne ruštinu.

Pred dvoma týždňami sme zverejnili odpoveď riaditeľa odboru osobitného určenia na Generálnej prokuratúre Petra Šufliarskeho na článok „Kto pomáha Mellovi?“ V tomto čísle prinášame reakciu jeho zástupkyne Evy Mišíkovej.

Po dvadsiatich piatich rokoch práce lekárky v slovenskom zdravotníctve odišla najskôr do Južného Sudánu, neskôr do Ugandy, Kene, Zambie a Čadu, až skončila v Burundi, kde založila špecializovanú kliniku pre chudobných. V rôznych častiach Afriky žije a lieči ťažko chorých ľudí už šestnásť rokov. Na Slovensko sa už podľa vlastných slov nevráti. O svojom poslaní a misii hovorí pôvodom tatranská lekárka Eva Mišíková-Smreková.