36 rokov od Novembra 89. Čo v nás z tejto atmosféry, porozumenia a tolerancie zostalo? Zostalo vôbec niečo?

Posledný novembrový deň Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene odpremiérovalo inscenáciu Hej, Pookie!, ktorá vznikla na objednávku divadla ako titul pre začínajúcich násťročných a všetkých dospelých, ktorí s nimi chcú byť v kontakte.

„Predstavovanie si súcitu a láskavosti môže postačovať na naštartovanie aktivácie systému upokojenia a spolupatričnosti, utíšiť systém ohrozenia.“ Aj o tom, že je to možné, sa dočítate v knihe Odvaha k súcitu od autorov Paula Gilberta a Chodena, ktorá vyšla pred pár týždňami vo vydavateľstve Artforum.

Posledný mesiac v roku sa pre mnohých mení na nekonečný maratón večierkov, vianočných trhov, rodinných osláv, spoločného pečenia a nakoniec samotných vianočných sviatkov a následne Silvestra. Donekonečna si pripíjame, štrngáme a sami seba presviedčame, že „na zdravie“.

Prelom roka predstavuje už tradične príležitosť, kedy si ľudia dávajú rôzne novoročné predsavzatia. Tie im ale väčšinou dlho nevydržia. Kritický je údajne už druhý januárový piatok.

Výnimočné predstavenie. Nevídaná intenzívna spolupráca hercov na javisku. Hudba, spev, vizuálne efekty, kamera, bábky. Ak chcete zažiť originálny spôsob spracovania v tomto prípade komiksu, choďte si pozrieť absolventské predstavenie Súdruh disident v divadle LAB.

V auguste sme publikovali rozhovor s ukrajinskou psychologičkou, mamou dvoch malých dcér Allou Plotnikovou. Spolu s kolegyňami poskytuje podporu deťom z Ukrajiny a ich rodinám, tu na Slovensku. Nekonečné, takmer štyri roky.

Pred odchodom som sa ubezpečila, že mám v taške papierové vreckovky. Keby náhodou. Nakoniec som si slzy utierala do rukávov, nechcela som vyrušovať šušťaním. Nikto sa ani nepohol. Bolo počuť len tiché opakujúce sa zvukovanie mladého muža s autizmom, ktorý sedel so svojím opatrovateľom v hľadisku.

Takmer 40 % nových prípadov rakoviny na celom svete je potenciálne predvídateľných. Také sú výsledky rozsiahlej štúdie, jednej z prvých svojho druhu, ktorá analyzovala desiatky typov rakoviny v takmer 200 krajinách sveta.

Rozprávame sa so Zuzanou Aly, ktorá sa pri svojej práci s páchateľmi trestných činov a ich rodinami stretáva aj so spochybňovaním. Má to zmysel? Jej odpoveď je jednoznačná: „Pomáham im preto, aby v spoločnosti bolo menej násilia a menej rozbitých rodín. Každý páchateľ, ktorý vďaka našej práci pochopí svoje emócie a začne žiť inak, znamená jednu zachránenú rodinu a o jednu obeť menej. To je pre mňa ten najväčší dôvod na optimizmus.“