Izraelskí aj americkí spindoktori prirovnávajú spor medzi Washingtonom a Jeruzalemom o Irán k manželskej hádke. Vraj je normálne, že ľudia sa ľúbia, ale v niektorých názoroch sa rozchádzajú. To ešte nemusí znamenať rozvod.

Palestínčania, národ bez domova. Mnohí aj bez strechy nad hlavou. A ďalší, ktorí žijú takmer tak ako my, len si to zriedka uvedomujeme. Akí teda sú?

Jeruzalem ma nikdy príliš neoslovoval. A to napriek tomu, že uznávam jeho náboženský, historický aj civilizačný význam. Minule som v Jeruzaleme bola na dlhšom výlete s manželom a dcérou a názor som si poopravila. Mesto sa mi zdalo menej napäté (prvýkrát v živote som bola v Jeruzaleme v čase, keď sa prechádzka po miestnom trhu mierou rizika dala prirovnať k behu cez mínové pole) a aj menej ufúľané. Možno je to tým, že cez centrum konečne premávajú električky a autobusov ubudlo.

Novinárku Janu Shemesh poznajú naši čitatelia z článkov a blogov, ktoré píše z Izraela. O svojom boji s rakovinou napísala knihu Smrť si neškrtne, momentálne dokončuje obsiahly román, ktorý nemá s jej chorobou ani s jej osobou nič spoločné.

Bývam aj nebývam v Petach Tikve. Naša mestská časť nie je od centra „starej“ Petach Tikvy ďaleko, ale je iná. Nová výstavba, plno IT firiem, aktívne mladé rodiny a jedna z najvyšších pôrodností v celej krajine. Napriek tomu, že tu žije zväčša sekulárna populácia.

Po utorkovej volebnej noci to bolo zrejmé. Kráľ Bibi, ako izraelského premiéra Benjamina Netanjahua prezývajú nielen jeho prívrženci, ale aj časť západných médií, mal strhanú a unavenú tvár. Napriek víťazstvu. Tvár druhého v poradí, Yaira Lapida, žiarila.

Rakety palestínskych teroristov už vedia zasiahnuť aj Tel Aviv. Počúvali sme to tak dlho, až sme to začali brať ako samozrejmosť. Dňa 15. novembra 2012 podvečer som však sedela v obývačke, hrala som sa s dcérou, a môj muž si niečo kreslil. Na Tel Aviv, od ktorého sme asi 12 kilometrov, doletela palestínska raketa. Sirénu sme počuli aj my. Psychologická hranica padla, červená línia bola prekročená.

Pred pár dňani protestovali v uliciach Tel Avivu stovky Izraelčanov proti prípadnému útoku na Irán. Nešlo o žiadnu masovú záležitosť, demonštrácia sa ani zďaleka nepodobala na sociálne protesty z leta minulého roka. Mohol by vzniknúť dojem, že Izraelčanov viac ako útok, ktorý by zmenil Blízky východ, trápia vysoké ceny a slabá dostupnosť služieb. Je to celkom opodstatnený pohľad. Izraelčanov skutočne momentálne zaujímajú iné veci.

Izrael má od minulého týždňa nového ministra civilnej obrany. Vymenovanie Aviho Dichtera považujú izraelské médiá aj verejnosť za ďalší signál toho, že útok na Irán sa blíži.