V centrálnom registri zmlúv sa konečne objavila aj zmluva o dodávkach údajnej vakcíny Sputnik V na Slovensko. Keď si porovnáme to, čo o Sputniku V a o zmluve hovoril Igor Matovič a čo je pravda, je to ako v starom vtipe, kde sa rádia Jerevan pýtajú, či je pravda, že v Leningrade rozdali sto moskvičov.

Na túto cestu sme sa pripravovali vyše roka. Nie preto, že by išlo o expedíciu do autonómnych oblastí, kde sa ťažko získavajú víza. Korona zhatila všetky plány, lety sa rušili, ľudia sa báli stretávať. Nakoniec sa nám podarilo využiť ten čas, keď sa situácia stabilizovala a mohli sme v júni vycestovať do Gruzínska a Arménska.

Môcť povedať „moja generácia nezažila vojnu“ je v dejinách šťastné privilégium. Iste, ľudia u nás zažili po druhej svetovej vojne nástup komunistov, znárodňovanie, stalinský teror, inváziu v roku 1968, normalizáciu a ani to, čo zažívame dnes, nie je práve pohoda. A predsa náš dnešný stav nie je samozrejmý.

V Partizánskom pod schodami paneláku býva prvý komunitný pes na Slovensku. Šarha ho už neodchytí, primátor mu udelil pod tlakom občanov slobodu pohybu. Príbeh tohto túlavého psa vypovedá o nás mnohé.

Každý rok 24. apríla putujú státisíce Arménov k Pamätníku obetí genocídy na vrchu Cicernakaberd v Jerevane. Tam si položením ruží pripomínajú 1,5 milióna obetí genocídy, ktorú v roku 1915 vykonala Osmanská ríša.

Báťuška je rozšafný. Všetci ruskí olympijskí medailisti z Ria dostanú okrem peňazí aj autá BMW – odstupňované podľa veľkosti a medaily.

Medzi arménskou a azerbajdžanskou armádou v Náhornom Karabachu dnes začali ťažké boje. Už reportáž Andreja Bána z roku 2011 naznačuje, že región má ďaleko od skutočného mieru.

Hudobnou scénou otriaslo v tomto roku niekoľko výrazných udalostí. Okrem tých nešťastných, ktoré nám napadnú pri prvom zamyslení, sa však, našťastie, dá nájsť aj zopár pozitívnych.

Minulý týždeň ma uniesli kaukazskí vodiči – a to som len chcel pochopiť, prečo Európska únia prišla v súperení s Ruskom o Arménsko. Rozhodnutie arménskeho prezidenta cez noc hodiť cez palubu asociačnú dohodu s EÚ a vstúpiť do moskovskej Eurázijskej únie nebolo nikdy vysvetlené. Ponúka sa možný dôvod – z troch miliónov Arménov v Arménsku prinajmenej jeden milión pracuje v Rusku, a len Rusko prichádza do úvahy ako ochranná moc pre malý štát izolovaný medzi dvoma úhlavnými nepriateľmi. Kládol som otázky, na žiadnu som nedostal odpoveď.

Pod Kaukazom to opäť vrie. Azerbajdžan sa Náhornému Karabachu vyhráža treťou vojnou po sedemnástich rokoch. Rokovania pod záštitou Ruska, Spojených štátov a Francúzska o budúcnosti nikým neuznaného štátu podľa Baku nikam nevedú.