Na úvod banálne konštatovanie: svet je komplikovaný. Ľudské utrpenie v rôznych podobách – vojny, choroby, psychické traumy, prírodné katastrofy – je výsledkom toho, že svetu málo rozumieme.

V poslednom diele .pod lampou sme s Martinom Mojžišom hľadali odpoveď na otázku, z čoho je zložený svet.

Tvoj komentár v .týždni mi pripomenul udalosti, keď sa rodilo súčasné voličstvo vládnej koalície na Slovensku. Hovoríš o mojom rozpoložení deň pred a deň po 17. novembri 1990. V ten deň som sa už na tribúne nedostal k slovu a keď som z nej odchádzal, ktosi mi napľul rovno do tváre.

Sloboda, na ktorej cestu sme s tápaním nastúpili pred 34 rokmi, nebola a nie je spočinutím na konci dejín. Správanie dnešnej novej moci nám krehkosť výdobytkov skvelého roku 1989 pripomína dnes až príliš jasne. A MY musíme jasne odpovedať.

„Hrdinu“ svojho rozprávania prirovnávam k potkaniarovi. Stará nemecká povesť z 13. storočia hovorí o mužovi, ktorý dokázal viesť fascinovaný dav rovno k vlastnej skaze. Dejiny sú pretkané rôznymi verziami potkaniarov. Aj slovenské. A tie po novembri 1989 mali tiež svojho prvého potkaniara.

Zvíťaziť nad vírusovou pandémiou, ktorá zasiahla svet počiatkom roku 2020, by nám mala pomôcť veda. Čakáme na účinné lieky a ochrannú vakcínu a politici si nechávajú radiť od vedcov, ako majú konať.

Kniha sa rodila v roku 2013, keď jej autor, slovenský lekár Juraj Mesík (v rokoch 2003 – 2008 expert Svetovej banky a dnes sociálny aktivista), prednášal študentom Palackého univerzity v Olomouci kurz s názvom „Myslieť nemysliteľné: Scenáre globálnych katastrof“.

Generálna prokuratúra nemá byť monokraticky riadený orgán. Vládna koalícia presadila kozmetické zmeny, ktoré sa však týkajú len voľby hlavy poslednej stalinskej organizácie na Slovensku. Na väčšiu reformu zjavne chýby najnedostatkovejší tovar: odvaha.

Generálny prokurátor je cár prokuratúry sovietskeho typu. Je to človek s obrovskou mocou, ktorá nie je v podstate nikým účinne kontrolovaná. V demokratickom štáte by nemala takáto funkcia vôbec existovať, a keď už existuje, mal by ju zastávať úplne bezúhonný a dôveryhodný človek.

Ako vyzeral život Jána Čarnogurského a ako sa z komunistického disidenta stal človek, ktorý na jednom pódiu reční s komunistami a politiku Ruska dáva za príklad aj iným krajinám?