Také horúčavy, aké boli koncom minulého týždňa tu u nás v Česku a v Poľsku, boli pred mesiacom ďaleko na severe. V pobaltskej Rige. Spali sme v tom istom hoteli ako premiér Petr Nečas a šéfka jeho sekretariátu Jana Nagyová. Pôsobilo zvláštne a pre lotyšských hostiteľov až trochu urážlivo, že sa premiér a jeho pravá ruka zavreli hneď po prílete vo svojom obrovskom apartmáne a namiesto prechádzky Rigou a večerou aspoň niekde v meste si dali priniesť jedlo na izbu a potom sa tam... asi do noci radili.

Je to nádherná pláž. Dlhá, široká a zdanlivo nekonečná. Okolo majáka na konci pláže na more vyrážajú obrovské lode vrátane mnohých trajektov, čo spájajú Poľsko so Švédskom či Dánskom. Raz by sa tu okolo majáka mohli plaviť lode aj s českou alebo slovenskou vlajkou. Swinoujscie, poľský prístav v ústí Odry, je akýmsi predsunutým stanovišťom ešte omnoho významnejšieho Štetína. Ten mal kedysi pre Československo taký význam, že si Edvard Beneš na Versailleskej mierovej konferencii vymohol, aby tu Československo spoločne s Hamburgom získalo svoje výsostné územie. A po Odre mohli plávať lode z Československa až k moru bez toho, aby ich obťažovali nemecké úrady.

Situácia spred 50 rokov sa v Keni minulý mesiac zopakovala. Proti sebe stáli Odinga, bojovník za pozemkovú reformu, a bohatý prominent Kenyatta, ktorého rodina vlastní obrovské pozemky a má sa zodpovedať pred Medzinárodným trestným súdom za zločiny proti ľudskosti. Kto zvíťazil? Kenyatta.

To mesto ma nikdy neprestane fascinovať. Keď som šiel platiť izbu vo svojom hoteli, mimochodom, kúsok od radnice v samom centre Gdanska, nedalo mi to, aby som sa nespýtal. Modro-biele dlaždičky so stredovekým výjavom obrovských plachetníc, kotviacich zopár metrov od námestia, vyzerali neuveriteľne. „Áno, tie sú pôvodné holandské, zo šestnásteho storočia,“ povedala mi recepčná z nášho hotela, ktorý niesol hrdý názov, čo sa dá preložiť ako Holandský dom.

Nestáva sa tak často, aby vás nejaký politik dojal až k slzám. Bývalej slovenskej premiérke Ivete Radičovej sa to podarilo. V zlatej žiariacej sále na pražskom Žofíne mi pri rozhovore na otázku, prečo sa nechce stať slovenskou prezidentkou, s takou obrovskou podporou, akú má dnes, dlho odpovedala.

Pri troche námahy sa Slovensko dá vnímať ako obrovská krajina. V Bratislave nastúpite do auta, tri hodiny frčíte po maďarskej diaľnici, a hneď v prvom rumunskom mestečku sa dohovoríte zase po slovensky.

Bolo krásne letné predpoludnie. Vzal som si do svojho prímestského vlaku bicykel, nie preto, aby som potom v Prahe športoval, ale preto, že minimálne po Starom a Novom meste a Malej Strane je to spoľahlivo najrýchlejší spôsob dopravy po českom hlavnom meste. Dokonca rýchlejší ako metro. Z Masarykovho nádražia, kde môj „panťák" končil, navyše vedie cesta najkrajšími časťami Prahy, takže je aj čím sa kochať. Len sa musíte vyhnúť tým obrovským chuchvalcom turistov, ktorých tu máme, našťastie, požehnane.

Spolkový snem schválil obrovskou väčšinou posilnenie Európskeho fondu finančnej stability. Nepomohol na slovenské pomery ani neobvyklý vstup Richarda Sulíka do nemeckej debaty. Pozornosť Európy sa tak pomaly obracia na váhajúcu Bratislavu.

Býval to strašne zvláštny pocit. Obrovské, plné haly, možno aj stotisíce ľudí, z ktorých väčšina mala dôvod byť na nás Čechov nahnevaná. Zrazy sudetských Nemcov mali ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi v sebe obrovské množstvo energie, ktorá bola živená niečím, čo by sa dalo charakterizovať slovom odplata.

Spojené štáty podľa neho čelia obrovským rozpočtovým výzvam, oceňuje však Obamov pragmatický posun do politického stredu. Slovákom odkazuje, že bez vlády zákona ľudia nebudú štátu dôverovať. Americký právnik a aktivista James P. Kelly.