Prvého Indiána som v New Yorku videla len nedávno. Štrádoval si to po Druhej Avenue v nohaviciach. Hore bol úplne bez, len na rovný chrbát mu padali lesklé čierne vlasy.

Deviateho októbra sa okolo hlavnej cesty v Central Parku točil nekonečný had čakajúcich, zastúpené boli staré máničky pripomínajúce dlhými striebornými vlasmi a ladnými tanečnými pohybmi Gandalfa, tety s igelitkami, aj mládež v tématickách tričkách.

Kde bolo, tam bolo, za horou s nápisom Hollywood žil jeden herec, ktorý mal všetko, o čom ľudia obyčajne len snívajú.

Zobudila som sa do absolútneho ticha, absolútne nezvyklého. Napadlo 40 centimetrov snehu a ulice ešte nie sú odhrabané, nikto nejazdí, nikto netrúbi. Školy sú zavreté a v Central Parku sa ľudia preháňajú na bežkách. Prejsť do kaviarne znamená veľa manévrovania, vyhýbania sa gigantickým kalužiam na rohoch, kam ľudia, čo vstali dávno predo mnou, nahrnuli hory snehu. Do čižiem mi preteká brečka – okrem mňa sa všetci brodia mestom v gumákoch, tichí a zdanlivo odovzdaní, ale pripravení hrýzť.

Rokenrolová hystéria predchádzala dátumu 1. 9., kedy sa na pulty kníhkupectiev dostal dlhoočakávaný román Jonathana Franzena Freedom (Sloboda).

V Austrálii som mala kamarátku, ktorá ušla osudu britskej dcéry bohatých rodičov a kariéry v bankovníctve. Od 8. do 3. sme sedeli v škole, odtiaľ sme bežali do reštaurácií, kde sa nám o 4. začínala šichta. Ja som servírovala, Georgina so svojou dokonalou oxfordskou výslovnosťou vzadu umývala riady.

David Denby to vystihol, keď v recenzii napísal: „Farewell (Zbohom) je gestom Francúzov hovoriacim o tom, že priložili ruku k dielu pri páde Sovietskeho zväzu.“ Film (2009) je špionážnym trilerom, o to zaujímavejším, o čo reálnejšie je historické pozadie. „Prípad Farewell“ skutočne figuroval v spisoch tajných služieb Francúzska, Veľkej Británie aj USA a v časoch Studenej vojny naozaj zohral jeden moskovský agent KGB výraznú úlohu v porazení komunistického režimu.

Pred rokom, zhodou okolností na Máriu, sa zabil David Foster Wallace. Pokiaľ viem, do slovenčiny ani do češtiny tento kultový americký autor nebol preložený.

V čase, keď som sa na sme.sk dostala k článku o lúpežnom prepade zlatníctva v Auparku, som práve v New Yorkeri dočítala 18-stranovú reportáž o Ružových panteroch, vykrádačoch najdrahších klenotníctiev sveta.

Myslím, že každý spisovateľ skôr či neskôr narazí na mantinely písania príbehov – keď literárne možnosti zrazu vyzerajú zúfalo oklieštené psychologickým z čias antiky.