Samospráve v Liptovskom Mikuláši chýba najmenej 800 tisíc eur na to, aby mohla pokryť výdavky v rozpočte, pripravovanom na tento rok. Anketou preto oslovila obyvateľov mesta, aby poradili, ako a odkiaľ chýbajúce peniaze získať.

Načo nám je busta reprezentanta vojnového slovenského štátu vyše šesťdesiatpäť rokov po druhej svetovej vojne?

Večer prvej novoročnej nedele na druhom okruhu verejnoprávnej Slovenskej televízie bude venovaný Mariánovi Vargovi. So záznamom z dvoch tohtoročných vianočných koncertov hudobníka v Slovenskom rozhlase, kde koncertoval so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, uvedie televízia aj premiéru filmu Obyvateľ vlastného ostrova.

V nasledujúcom tlačenom vydaní .týždňa bude reportáž o fungovaní elektronických kariet s dávkami pre sociálne odkázaných občanov v Dolnom Kubíne. Dolnokubínsky magistrát „e-pay karty“ zaviedol pred dvoma rokmi a slúžia vyše tridsiatke sociálne odkázaných poberateľov dávok v hmotnej núdzi.

Je sobota, 25. júl. Presne pred 168 hodinami silný vietor na letisku v Trenčíne strhol O2 Arénu a tragicky definitívne ukončil trinásty ročník festivalu Bažant Pohoda. Sedem dní o udalosti (a o Pohode vôbec) čítam, počúvam, uvažujem.

Vydať dnes básnickú zbierku je technicky jednoduché: stačí písať básne, zostaviť z nich kolekciu, vhodne ju pomenovať, všetko to prepísať, osloviť vydavateľstvá, zistiť ktoré za koľko a dokedy knihu vydá...

V aktuálnom čísle .týždňa sme uverejnili moju cestopisnú reportáž zo slovenskej a poľskej strany Dunajca. Tá istá iná rieka je textom, neopisujúcim nič iné, len moje osobné skúsenosti, získané počas trojdňového pobytu na (už neexistujúcej) slovensko-poľskej hranici.

Strauss, Strauss... Pavol Straus? Meno, ktoré masám na Slovensku nič nevraví. V týchto časoch, keď sa každý anonymný jedinec v davoch na námestiach, v uliciach, a hlavne v internetovom priestore oháňa slobodou a demokraciou, nie je dobré robiť si ilúzie. Dvadsaťtri rokov po 17. novembri pocit osamelosti nadobúda kryštalický tvar istoty.

Prečítal som si správu o tom, ako v japonskom meste Rikuzentakata idú zachraňovať dvadsaťsedem metrovú borovicu – ako symbol nádeje. Potom som si pripomenul slovenský holorub – ako ilustračný symbol beznádeje.

Popoludní začalo pršať, zotmelo sa skôr než padol súmrak.