V izolovanom epicentre koronavírusu 2019-nCoV sa zastavil život. Milióny obyvateľov čínskeho veľkomesta Wu-chan sa zo dňa na deň ocitli v karanténe. Ulice, dopravné tepny aj regály v obchodoch sú prázdne.

Stovky aktivistov v staršom veku sa v sobotu pripojili k mladým protivládnym demonštrantom, ktorí v uliciach Hongkongu už niekoľko mesiacov vyjadrujú nespokojnosť so zasahovaním Číny do osobitného štatútu tejto oblasti.

Medzinárodný filmový festival dokumentárnych filmov Jeden svet odštartuje už tento piatok, 5. novembra o 12. hodine. Počas siedmich dní vám prinesie vyše 50 filmov z celého sveta a niekoľko slovenských premiér. Môžete si ich pozrieť online z pohodlia vášho domova alebo naživo v kinách.

Podľa samosprávy maďarského hlavného mesta projekt vysiela zlý politický signál vzhľadom na porušovanie ľudských práv v Číne.

Sedem rokov každý týždeň robím rozhovory so zaujímavými ľuďmi o ich nerestiach a cnostiach, radostiach a strastiach, a stále znovu ma dokážu prekvapiť niečím nečakaným, čo ešte nikto pred nimi nepomenoval. Sedem rokov so mnou každý týždeň fotí Boris Németh.

Počas letných nocí sa rád bicyklujem v uliciach štvrti Pätsto bytov, v bratislavčine bez „ť“. Tichá štvrť postavená začiatkom šesťdesiatych rokov, rozprestierajúca sa medzi Karadžičovou a „Dulákom“ a medzi Záhradníckou a Prievozskou. Vyrastal som tam, na Budovateľskej ulici. Idúc na bicykli, míňam rady zaparkovaných áut, občas prejde psíčkar so psom, občas mačka, stále je to tichá štvrť. Štvrť môjho detstva, áno, ešte pred dvoma rokmi to bola presná štvrtina. Teda v prípade, že moje detsvo ešte trvá.

Trápim sa pre starého muža z rohu ulice. Celý život pracoval, a teraz predáva cigarety tam, na rohu ulice. Trápim sa pre mladé dievča. Každý deň sa pozerá do zrkadla, aby sa potom vydala na trh so sexom. Dúfa, že tam stretne cudzinca, ktorý ju odtiaľto zoberie preč. Trápim sa pre muža s čiernou kožou, každé ráno skoro vstáva, ale bez ohľadu na to sa nikdy nedočká práce, akú si zaslúži. Vinou rasizmu, viditeľného aj neviditeľného. Trápim sa pre zvráskavenú štyridsiatničku, každý mesiac platí poplatky odborom, ale každé ráno sa obáva, že ju vyhodia z práce a ona si nebude vedieť rady. Trápim sa pre tínedžera z provincie. Sníva o tom, že odíde do Havany, pretože doma pozná iba nedostatok, zle platenú prácu a alkohol.

Násilnosti v uliciach, štrajky a tvrdé reformy novej vlády. Ale aj davy ľudí, ktorí sledujú veľkonočné procesie Bratstiev v stredovekých habitoch. Emotívne Španielsko, dnes vinou finančnej krízy kľúčová krajina EÚ, hľadá spásu.

Tisíce Američanov, ktorí vyrazili do ulíc, kde oslavovali nielen úspešný zásah špeciálnych jednotiek proti najhľadanejšiemu teroristovi, ale aj jeho zabitie, postavili civilizovaný svet pred otázku: je správne tešiť sa zo smrti človeka, hoci aj zločinca, ktorý si za svoje činy trest smrti zaslúži?

​Je to už päť rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zavraždení boli pre pravdu a snahu o spravodlivejšie a slušnejšie Slovensko. Do ulíc vtedy vyšlo Za slušné Slovensko veľa ľudí. Ich vrahovia sedia dnes za mrežami. Objednávatelia tohto ohavného činu však stále odsúdení nie sú. Je dnes Slovensko spravodlivejšie a slušnejšie ako pred tým? Čo sa za tých 5 rokov zmenilo v rodinách Jána a Martiny? Aký život majú a ako sme sa medzitým zmenili my a celá naša krajina?