Richard Sulík, Ondrej Dostál, Pavol Paška, Igor Matovič, Pavol Frešo, Béla Bugár a Ján Figeľ hovoria rokovaní o dôchodkoch.

Ktorá pôvodná slovenská a ktorá do slovenčiny alebo češtiny preložená kniha vás v roku 2014 najviac zaujala a prečo? S touto otázkou sme sa obrátili na viaceré osobnosti.

Preteky Tour de France, v ktorých sa práve tak darí Slovákovi Petrovi Saganovi, sú extrémnou záťažou na hranici ľudských možností. Ako môže pretekár tento ultramaratón vôbec prežiť – a dokonca v ňom víťaziť?

Fedor Frešo (1944) je fyziognómiou aj významom neprehliadnuteľnou osobnosťou slovenského rocku. Jeho kniha Sideman je jeho históriou.

Legendárny bubeník The Beatles Richard Starkey, známy skôr pod umeleckým menom Ringo (podľa svojej záľuby v prsteňoch) Starr (priezvisko skrátené na hviezdnu parafrázu), sa po rozpade domovskej skupiny (1970) venuje sólovej filmovej aj hudobnej dráhe.

Melancholicky pôvabnú popovo soul-džezovú divu Sade Adu som prvýkrát stretol v Londýne počas ojedinelej návštevy na devízový prísľub v priebehu orwellovského roku 1984.

Na začiatku bola doba, ktorá (možno, určite) pýtala zasvätený komentár, nebojácnu glosu, múdry apokryf, hovorové slová v neobvyklých textoch a k tomu aj pár adekvátnych gitarových akordov, niekedy so sólom fúkacej harmoniky. Z veľmi ťažkých až nestráviteľných časov sa rodili šikovné a chutné pesničky donovanovsko –dylanovského typu, ale nikdy nie v prvoplánovom výkriku afektovaného vzdoru. Skôr s humorným akcentom kvalitného prežitia v úškrne nadhľadu.

Na začiatku bola doba, ktorá (možno, určite) pýtala zasvätený komentár, nebojácnu glosu, múdry apokryf, hovorové slová v neobvyklých textoch a k tomu aj pár adekvátnych gitarových akordov, niekedy so sólom fúkacej harmoniky. Z veľmi ťažkých až nestráviteľných časov sa rodili šikovné a chutné pesničky donovanovsko –dylanovského typu, ale nikdy nie v prvoplánovom výkriku afektovaného vzdoru. Skôr s humorným akcentom kvalitného prežitia v úškrne nadhľadu.

Mlynček dejín ostatných šesťdesiatich rokov zošrotoval množstvo perspektívnych ľudských osudov a z mnohých z nich – pokiaľ vôbec prežili – zostali len tiene pôvodného. Niektoré tvorivé osobnosti však dokázali prekonať so vztýčenou hlavou nepochopiteľné perzekúcie „budovateľských“ 50. rokov, rozbláznene nádejné „zlaté“ šesťdesiate aj depresívne „normálne“ 70. roky, aby preklenuli „nádejou pučiace“ opatrné osemdesiate, ktoré sa preliali do prelomu tisícročí v dvadsaťročí plnom nádejí...

„Zvuk je okrem drog najsilnejším impulzom zmien vedomia,“ povedal americký profesor psychológie Ralph Metzner, ktorý nedávno vydal knižku Zrod psychedelickej kultúry a na začiatku 60. rokov participoval spolu s Timothy Learym na psychologických výskumoch Harvardskej univerzity týkajúcich sa pôsobenia halucinogénnych látok.