Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Štefan Hríb diskutujú o tom, prečo už 20 rokov robíme .týždeň a čo si myslíme o dnešnom Slovensku.

Pred dvoma desaťročiami vznikol časopis .týždeň, ale začiatok jeho príbehu je ešte hlbšie. A čo bude ďalej? So Slovenskom, jeho umelcami, jeho uvažujúcou časťou, jeho slobodou?

Dňa 9. októbra v klube Blue Note (Nové Mesto nad Váhom) spievala vynikajúca (pôvodne francúzska) speváčka Cyrille Aimée.

Tí, ktorí sa pohybujú po internete so snahou vypočuť si alebo nebodaj (lebo to už robí málokto) stiahnuť novú hudbu do počítača, určite poznajú portál Bandcamp. Je pre nás hudobníkov dosť dôležitý.

Rozmýšľal som nad tým, koho by som mal ešte zaradiť do galérie veľkých muzikantských postáv z mojej histórie.

Tento víkend bude v Bratislave rušno. Jazzáky veľmi neovplyvnia náš bežný život a, samozrejme, väčšina si ani nevšimne, že sa niečo deje, ale my, ktorí to máme už tradične zafixované ako dôležitú súčasť ročného kalendára, sa tešíme na stretnutie s množstvom hudobníkov z celého sveta.

Bratislavské jazzové dni, všeobecne zvané džezáky, sa v tomto roku dožívajú pol storočia. Keď je človek mladý, tak tie storočia nič neznamenajú. Pamätám sa z dejepisu, že mi to nič nehovorilo, keď sa spomínalo minulé storočie.

Trochu slovenskej jazzovej histórie nezaškodí. Nie je síce dostatočne národná, ako sa to dnes vyžaduje, ale pravdou je, že Slováci začali hrať a počúvať jazz presne vtedy, keď to bolo v móde v celej Európe. Aj my máme svoju jazzovú históriu.

Ľudský hlas je vlastne jednohlasý hudobný nástroj.

Zdá sa, že september praje výtvarníkom. Aspoň v Bratislave. Za posledné dva týždne som zaregistroval nebývalé množstvo vernisáží. Na prvý pohľad sa zdá, že to nemá s hudbou nič spoločné, ale to je omyl.