Nemám dnes chuť písať o klamstvách Roberta Fica a spol. Už mi to lezie krkom a zdá sa mi, že tomu nie je dobré venovať všetku pozornosť. Zameriam sa na niečo aspoň trochu užitočné, spoločensky podstatné a právne – hoci i to s tými klamstvami a polopravdami súvisí. Na zmenu právnej úpravy týkajúcu sa krádeží.

Dnes si rozoberieme tri právne kauzy minulého týždňa – kauzu Mariána Magáta, podanie na Ústavný súd ohľadom konsolidačného balíka a zmier ministerstva vnútra s Andrejom Babišom.

Uplynulý týždeň bol predovšetkým v znamení protestov. Dovoľte mi v tejto súvislosti formulovať tri skromné malé rady.

Je polovica leta, beží olympiáda. Človek by povedal, že to bude politicky uhorkové obdobie a ľudia sa budú na internete hádať o športe. Naša vláda nás však každý deň vytrháva z uhorkovej sezóny – a rozhodne nie v pozitívnom zmysle slova.

Olympiáda je čas, keď má byť vo svete mier. Žiaľ, nie je. A mier ani pokoj nie sú ani na domácej politickej scéne. Práve naopak, pripomína Titanic.

Od začiatku letných prázdnin sa venujem téme ústavného leta, teda rozhodnutiam Ústavného súdu a možným podaniam v najbližšej dobe. A keďže tento letný príbeh pokračuje aj naďalej, nedá mi, aby som nepokračovala v jeho rozprávaní. Pekne sa nám to však zamotáva.

Minulý týždeň som písala o tom, že nás čaká ústavné leto. A to som vtedy ani netušila, že kým Ústavný súd rozhodne o podanom návrhu ohľadom RTVS a kým sa opozícia rozhodne, či bude podávať návrh ohľadom lex atentát, príde doposiaľ vôbec jeho najdôležitejšie rozhodnutie týkajúce sa trestných kódexov.

Začína sa leto, politika ustupuje, avšak nedá sa všetko len tak zabaliť zo dňa na deň a odísť na dovolenku. Hlavne keď ste opozícia a koalícia vám na poslednú chvíľu v parlamente schváli napríklad nový zákon o STVR či lex atentát.

Zlého bolo a bude dosť. Dnes mám pre zmenu dve dobré správy o tom, že aspoň v niektorých inštitúciách, zdá sa, to u nás ešte stále funguje ako v právnom štáte.

Z koalície tam sedia traja ľudia.