Peter Procházka (1952) je rocková hviezda, aj keď ho nikto nikdy nevidel stáť na pódiu s nástrojom (aspoň si myslím). Jeho inštrumentom je fotoaparát a bez jeho fotografií by sa veľmi veľa z našej kultúry, hlavne popkultúry, nezachovalo.

Po piatich rokoch sa profesor Tomáš Halík vracia na Slovensko, aby podporil dialóg smerujúci k hľadaniu pravdy a zmiereniu slovenskej spoločnosti. Čo si myslí o vyprázdnených kostoloch, v čom zameškala cirkev 200 rokov vývoja, prečo nevie katolicizmus primerane reagovať na modernizmus, kedy sa ideologizuje veda a v čom vidí nebezpečenstvo povrchného konzervativizmu?

Dvadsať rokov je dosť v ľudskom živote, nieto ešte v živote médií. Keby sme sa preniesli späť v čase, asi by sme boli prekvapení, ako a čo sa vtedy komunikovalo. Pred dvadsiatimi rokmi však vznikla relácia .pod lampou, ktorá je dodnes niečim unikátna.

Pred 20 rokmi sme prišli do Slovenskej televízie s programom .pod lampou a súčasne vznikol .týždeň. Okolo oboch vznikla vzácna komunita ľudí. Oslovili sme preto našich častých hostí a hovorili sme o role slobodných médií a dôležitosti celého tohto priestoru.

V živote krajiny sa občas stane prelomová vec. Teraz čítame a počúvame, že sa chystá správa tajnej služby o tom, ako to bolo s atentátom na premiéra. Obklopujú ju protichodné tvrdenia aj šikana zo strany štátu. Čo to o nás vypovedá? Hovorí policajný exprezident Štefan Hamran.

Keď na Slovensku vládol zdanlivo nepremožiteľný mečiarizmus, moc siahla aj na Slovenské národné divadlo a v zápase s kultúrnou obcou prehrala. Zopakuje sa dnes prehra arogantnej moci? V .pod lampou je odvolaný riaditeľ SND Matej Drlička.

Vykoľajený jedinec zaútočil na Roberta Fica a postrelil ho. To sa nemalo stať. To, čo nasledovalo po atentáte, je však rovnako nemysliteľné: Obviňovanie opozície, zvaľovanie viny na kritikov a zrejme aj útok na podstatu demokracie.

Slovensko už od jeho vzniku ovládajú klamstvá. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Politici využívajú lož ako pracovnú metódu. Aby toho nebolo málo, čelíme aj hybridnej vojne, ktorá ohrozuje našu bezpečnosť. Čo sa s tým dá urobiť?

Redukcia jednotlivca na položku, odstránenie prejavov individuality, a najmä maximálne potlačenie slobody – to boli ciele štátu v období tzv. normalizácie. Ako to prežívali tí, ktorí útlak zažili na vlastnej koži? A ako to porovnávajú s dneškom?

Kultúra je v súčasnosti postavená pred neľahkú úlohu – brániť seba, svoju slobodu a nezávislosť. Presne o to sa snažil aj Blaho Uhlár, režisér a dramatik, ktorý založil divadlo Stoka. Aký je jeho odkaz kultúre a ako by sme mali vnímať jej slobodu?