K základným prikázaniam modernej slobodnej spoločnosti patrí odmietanie kolektívnej viny. Zdravý rozum aj zdravý morálny inštinkt hovoria, že nemožno trestať konkrétnych ľudí za hriechy kohokoľvek iného ani za hriechy členov vlastnej rodiny, tobôž za niekoho, koho ani osobne nepoznáme.

Tak sa nám to dnes číri závratnou rýchlosťou. To Trumpovo heslo „mier prostredníctvom sily“ by sme zjavne mali vnímať v inom zmysle, než v aký sme (niektorí už len s nádejou topiaceho, ktorý sa chytá slamky) doposiaľ dúfali.

Biologicky vzaté, človek dnešného typu je tu dlhšie než stotisíc rokov. Istým ohrozeniam sme museli čeliť vždy. Dnes však pochádzajú viac než kedykoľvek predtým od nás samých. Najväčším nepriateľom človeka sa stal človek sám.

Donald Trump zvestuje nový zlatý vek, novú veľkosť a novú silu Ameriky. Tak vehementne a tak hlasno, až je to podozrivé. Ak prezident Theodore Roosevelt kedysi odporúčal „hovoriť mierne ale nosiť so sebou veľkú palicu“, v prípade Trumpa to môže byť presne naopak.

Moderný človek o sebe rád uvažuje ako o vládcovi prírody a vrchole evolúcie. Deje sa však čosi divné: spolu s pýchou na vlastný úspech prichádza aj nová úzkosť, pesimizmus, radikálne pochybnosti človeka o sebe samom.

Niet divu, ak dnes ľudia pociťujú úzkosť nad svojou situáciou – tou svetovou aj tou domácou. Nesmejme sa, že im „hrabe“. Stav sveta sa zrkadlí v stave našej duše a prenáša sa späť navonok. Ide v neposlednom rade o zmätky politické; za nimi však objavíme veľmi zaujímavé antropologické súvislosti.

Mimovládna organizácia Freedom House konštatuje, že minulý rok – 2024 – bol v poradí devätnástym rokom úpadku slobody vo svete. K tomu dodajme, že to bol aj rok mimoriadne turbulentný z hľadiska mieru a stability medzinárodného prostredia. Prvé mesiace nášho roku aj najnovšie udalosti tento trend, bohužiaľ, potvrdzujú.

Doby kríz bývajú časmi premýšľania základov. To, že sa dnes u nás tak náhle a v tak veľkom množstve vynárajú spory o „civilizačnej príslušnosti“ Slovenska, o tom, čo je „Západ“, čo sú „európske hodnoty“, nie je zďaleka len príznakom našej domácej politickej krízy.

Karl-Friedrich Israel, ekonóm, historik, zástanca voľného trhu a klasických prístupov k ekonómii, nám poskytol rozhovor pri príležitosti svojej prednášky v Bratislave 4. decembra. Reč je o globálnej ekonomike, krízach, inflácii, dôsledkoch menovej politiky aj o probléme ekonomického vzdelávania.

Zmluvu podpísali krajiny v reakcii na rozpínanie Sovietskeho zväzu.