Putin „varuje“, hlásajú titulky svetových médií. Správne by bolo: vyhráža sa (už zase). Že Rusko síce neplánuje konflikt s Európou, ale povedie ho, že „okamžite zareaguje“ ak Európa „bude chcieť a začne“.

Povedané veľmi jednoducho: vojna nie je pre Rusko „pokračovaním politiky inými prostriedkami“, ale náhradou za politiku. Preto je pre ruské vedenie „mier“ len taktické prímerie alebo pokračovanie vojny inými prostriedkami.

Zdá sa, že žijeme v dobe, ktorá praje konšpiračným fantáziám. Nie je náhoda, že sa tieto predstavy stali znovu témou nedávno aj v súvislosti s vpádom nových komunikačných technológií do politickej debaty.

Hrom do toho, nemali sme už v tomto čase byť vo sviatočnej nálade? Na nákupných štvaniciach síce nič sviatočné nevidím, ale to už bude údel nás, totiž takých, ktorí sa ich až tak intenzívne nezúčastňujeme, pretože aj tento rok, a ešte viac než po uplynulé roky pred Vianocami zisťujeme, že sme si vlastne nič nezaslúžili.

Kríza, v ktorej sa režim Iránskej islamskej republiky dnes ocitá, je podľa všetkého najvážnejšia od jej revolučného založenia v roku 1979. Tým však zďaleka nie sú zodpovedané viaceré otázky visiace nad budúcnosťou krajiny a regiónu.

Pripúšťam, že doterajšie správy nevyzerajú dobre. Než však začneme vyslovovať rozsudky, mali by sme mať k dispozícii viac, presnejšie formulovaných informácií, pokiaľ možno, potvrdených z primárnych zdrojov. V tejto chvíli je väčšina z nich sprostredkovaná.

Záver roku 2025 nevyzerá ktovieako veselo. Slobodné politické zriadenia sú v globálnej defenzíve, mier je ohrozený už nie na regionálnej, ale na svetovej úrovni, trhová ekonomika prechádza krízovými výkyvmi, ktoré rozhodne neprispievajú dôvere ľudí v zastupiteľské inštitúcie.

Tohtoročný Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu si pripomíname v dobe, keď sa popri vytrácaní živej pamäti hlásia ku slovu vzorce správania a toxické idey, podobné, príliš podobné tým, ktoré v 20. storočí viedli k páchaniu nepredstaviteľných zločinov.

7. decembra 1941 napadli lietadlá Japonskej ríše námornú základňu USA v prístave Pearl Harbor na ostrove Oahu, súčasti Havajských ostrovov. Bojiská druhej svetovej vojny následne obopli celú zemeguľu.

Nebolo to štrnganie kľúčmi, čo v novembri 1989 povalilo normalizačný režim. Boj za slobodu trval dlhšie a vyžiadal si oveľa viac - aj obetí.