Časť Slovenska postihli v uplynulom týždni záplavy. Bola to katastrofa. Katastrofou sú však aj politické záplavy posledných dní, ktoré postihujú celé Slovensko.

Ako postupne odchádzajú naši kamaráti z Občianskeho fóra, vyjavujú sa mi v pamäti o to väčšmi moji českí kamaráti – literárni vedci. Menovite Vladimír Macura a Daniela Hodrová.

Uplynulý týždeň bol predovšetkým v znamení protestov. Dovoľte mi v tejto súvislosti formulovať tri skromné malé rady.

V týchto dňoch si pripomíname výročie Nežnej revolúcie. Na námestiach sme si vybojovali slobodu, časti ktorej sa dnes dobrovoľne vzdávame, pretože koketujeme s neslobodnými režimami. Za 35 rokov sme mnohé boje vyhrali a mnohé aj prehrali.

Keď na Slovensku vládol zdanlivo nepremožiteľný mečiarizmus, moc siahla aj na Slovenské národné divadlo a v zápase s kultúrnou obcou prehrala. Zopakuje sa dnes prehra arogantnej moci? V .pod lampou je odvolaný riaditeľ SND Matej Drlička.

„Začnite s vysťahovaním!“ bolo známe heslo, ktorým presne pred 80 rokmi začalo Slovenské národné povstanie. Povstanie v krajine, ktorá bola verným vazalom nacistického Nemecka, Slovensko katapultovalo medzi víťazné mocnosti. Aj dnes potrebujeme prúdy, ktoré nás vytrhnú z papule nacizmu. Tentoraz ruského.

Vedenie ministerstva mu vyčíta aj politický aktivizmus pri výkone funkcie, pripomína v tejto súvislosti jeho vyjadrenia voči politikom, ktoré boli dôvodom Drličkovho odvolania z postu už v roku 2022.

Napriek tomu, že kultúra nepatrí medzi rezorty vytvárajúce veľké zisky a ani medzi silové zložky, každý autokratický režim sa snaží o jej ovládnutie hneď na začiatku svojho pôsobenia. Umelci totiž prinášajú slobodu.

Je logické lámať nad demokratickým potenciálom Slovenska palicu? Nie. To, čo spôsobilo pád mečiarizmu, nám môže pomôcť znovu. Osviežme si pamäť.

V prvých dňoch po 17. novembri nebolo nič isté. Ľudia na námestiach sa báli, či spoza rohu nevykuknú tanky. Bola tu však skupina študentov, ktorí napätú atmosféru v spoločnosti, keď sa rozpadal režim, robili znesiteľnejšou.