Na koniec novembra ohlásený ostrý štrajk ukazuje, že trpezlivosť učiteľov nie je nekonečná a ich akcieschopnosť nie je nulová. Je nejaká nádej, že neostane len pri platových požiadavkách a učitelia sa stanú hybnou silou reforiem v školstve?

Málokto má serióznu odpoveď na otázku, či je lepšie zmeniť naše základné školy na inkluzívne, alebo treba popri nich aj naďalej pestovať školy špeciálne pre deti nadané a zdravotne znevýhodnené. Možno je chyba v zle položenej otázke.

Vláda na zasadnutí 19. decembra 2011 prijala Národný plán reforiem v oblasti vzdelávania. Potešil som sa, že ho minister školstva Eugen Jurzyca necháva aspoň ako odkaz svojim nasledovníkom, lebo školstvo je v rozvale, počnúc nedostupnosťou dobrých učebníc a končiac neexistenciou koncepcie obsahovej reformy a jej časového harmonogramu. Niečo sa mi však nezdalo, a tak som poprosil o komentár naslovovzatú odborníčku Zuzanu Zimenovú. Jej odpoveď ma celkom zaskočila.

Pri písaní recenzií sa snažím držať pravidla, že o nevydarenom je lepšie mlčať, tak rýchlejšie zíde z (všeobecnej) mysle. Zmysel však má negatívna kritika známych mien, od ktorých by sme očakávali viac, ale tentoraz ponúkli menej.