Ako pomôcť Srbsku?
.jaroslav Daniška
.časopis
.týždeň doma
26.09.2010
Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.