Napriek tomu, že týždeň čo týždeň dávame do pozornosti čitateľov niekoľko kultúrnych akcií, stáva sa, že niečo sa do nášho prehľadu nezmestí. Niekedy sa aj zmestí, ale už je neskoro – koncert je vypredaný, alebo potenciálny návštevník má už iný program: „Keby som to len bol vedel skôr!“

V

Joyce Carol Oatesová má šesťdesiatdeväť rokov a pokojne by mohla hrať Edith Piaf z obdobia, keď šansoniérka ešte nemala prepitú pečeň. Je chudučká, s veľkými očami usmievajúcimi sa z bledej tváre a hnedými zvlnenými vlasmi. Vyzerá trochu ako svojská postavička Tima Burtona, čo myslím ako kompliment.

Hillary alebo O dvojhlavej dračiciOtázka, či je, alebo nie je Hillary Clinton dračica, neznie síce politicky korektne, ale v predprezidentskom zápase predsa zaznieva.

Keď som začala rozmýšľať nad Starbucksom, spomenula som si na lyžiarske stredisko v Colorade, kde som kedysi pracovala.

Bol špiónom, športovcom a

Európania sa mýlia, keď sa na Čínu hnevajú, že pevné naviazanie jej meny na americký dolár zvýšilo kurz eura k

S Georgeom Mrazom sme sa mali pôvodne rozprávať v hlučnej, zafajčenej kaviarni krátko pred jeho koncertom s Ivou Bittovou. Tvrdil však, že nejako stráca hlas a zjavne bol už mysľou na pódiu. Hovoril, že sa radšej s nami stretne vo svojej šatni po koncerte. Bolo to šťastné rozhodnutie.

Zrkadlo je dobrý sluha, ale zlý pán. Mohol by to dosvedčiť každý, koho postihla radikálna nespokojnosť s vlastným výzorom. Jasné, nie zdravá nespokojnosť. Skôr nespokojnosť, aká by sa dala označiť aj za neurózu.