Žoviálny päťdesiatnik v červenej veste s dlhou sivou bradou nás po treťom telefonáte čakal pred poliklinikou pri troch sanitkách s výrazným nápisom „biohazard“.

Možno mnohých nás z histórie zaujala ťažko pochopiteľná skutočnosť, ako mohli ľudia prežiť v nesmierne ťažkých časoch. Náhodne vyberiem len niektoré: morové rany, tridsaťročná i storočná vojna, rôzne nájazdy, svetové vojny, a to všetko sprevádzané hladomormi a nedostatkom liekov.

Aký je názor prokurátora Jozefa Čentéša na sledovanie občanov pomocou mobilných telefónov? Aká je trestnoprávna rovina COVID-19? Čo hrozí šíriteľom nákazy? Hrozí postih aj pri neúmyselnom šírení pandémie? Čo znamená vyhlásenie núdzového stavu? Hrozí rozpustenie parlamentu?

Ako záchranári v prvej línii prežívajú pandémiu? Vládzu ešte? Pri akých prejavoch majú ľudia volať záchranku? Je poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti ohrozené? Majú rodičky alebo dialyzovaní pacienti istotu, že sa nevezú v sanitke prevážajúcej ľudí s podozrením na koronavírus? Čo majú robiť seniori, u ktorých sa objaví napr. cez víkend diagnóza (búšenie srdca, vysoký tlak, bolesti hlavy), na ktorú sa doteraz neliečili? Môžu ľudia so zhoršenými psychickými problémami volať záchranku?

Riaditeľ záchrannej služby IRS Ivo Baláži so skúsenosťami s epidémiami cholery, eboly a SARS je presvedčený, že hazardujeme s časom. Prečo si myslí, že ak neprijmeme razantné opatrenia tak smerujeme do záhuby? Môžu sa rúška a rukavice vyhadzovať do komunálneho odpadu alebo je tento odpad biologickým rizikom? Zopakuje sa u nás situácia v Taliansku a Španielsku? Čo si myslí o krokoch minulého a súčasného premiéra?

Leonardo da Vinci si na okraj svojich skíc urobil poznámku, že veľké umenie neexistuje bez ozajstnej lásky k ľuďom. Čas krízy, karantény, biedy, či vojny preverí tvorcov i milovníkov umenia. Ako je to v našej krajine? Zdá sa, že umenia, solidarity aj lásky máme dosť.

Stojíme pod epickou maľbou od Jozefa Cincíka, holdom slovenským velikánom, svätým Cyrilovi a Metodovi, v bývalom slovenskom kostole v Lakewood v štáte Ohio. V dolnej časti vysokej maľby kľačí Jozef Tiso, okolo krku má slučku.

Niekedy máme pocit, že ich je priveľa. Vtedy, keď sa na nás valia z regálov kníhkupectiev

Pochádza z Hriňovej, vyučil sa za sklára, vyštudoval herectvo na VŠMU a stal sa členom divadla Korzo Astorka 90 a Teatra Tatra. Divadlo mu dáva energiu, považuje sa za tradične veriaceho človeka a svoje komické postavy hrá zásadne „na vážno“. Keby ich hral „na smiešno“, neboli by podľa neho smiešne. Lukáš Latinák.

Pred sto rokmi vzniklo hnutie, ktoré sa stalo globálnym fenoménom. V našich končinách to skauti nikdy nemali jednoduché. Prežili roky rozmachu, ale aj obdobia zákazov a prenasledovania. Hoci tie im už dnes nehrozia, musia čeliť úplne novým výzvam.