Dňa 22. novembra uplynulo päťdesiat rokov od atentátu na prezidenta Kennedyho v Dallase – a tak sa na tú „mokrú prácu“ (ako sa vraždám v profesionálnom žargóne medzi odborníkmi hovorí) pozrime z nečakaného uhlu pohľadu.

Román Michaila Bulgakova Biela garda akoby predpovedal historický osud Kyjeva. Je to nespravodlivé, ale toto mesto opäť patrí Moskve.

Odkedy si cez brucho nevidím na špičky nôh, chodí k nám teta upratovačka. A vždy večer predtým, ako má prísť, začnem upratovať, lebo mám pocit viny. Ale ona je úplná profesionálka. Veselá pani v stredných rokoch, krátke blond vlasy, robustné telo, suchá koža na rukách a absolútne jasný názor na všetko. Príde vždy v utorok o pol desiatej ráno, plná energie (a to má za sebou vyše hodinovú cestu autobusom a metrom), ja sa lenivo zvíham z postele, motá sa mi hlava, a cítim sa ako úplný idiot, lebo táto pani, čo by mi mohla byť mamou, tu stojí celá pripravená, usmiata, a spúšťa svoj ranný monológ, kým ja nič nevládzem, a keby som aj vládala, tak by sa mi prosto len nechcelo.

Medzi Ruskom a Ukrajinou sa odohráva aj svojrázna mediálna vojna. Dôsledná masáž proputinovských novinárov pritom spôsobila, že aj moji ruskí známi mi často hovoria, že my Európania máme na tento vojenský konflikt skreslený pohľad.

Tvrdí, že na prípadné obmedzenie dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinu je Slovensko dobre pripravené. A taktiež obhajuje rezervovaný postoj vlády v rusko-ukrajinskej kríze a k sankciám proti Moskve. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

V nedeľu pred týžďnom zomrel generál Wojciech Jaruzelski. Hoci Lech Walesa tvrdil, že odchádza veľký človek, veľká časť Poliakov si to nemyslí.

Keď si v 18. storočí Petrohrad a Berlín rozdelili medzi sebou sféry vplyvu, znamenalo to rozdelenie Poľska a jeho vymazanie z mapy Európy na 120 rokov.

Po Kryme prichádza na pretras Podnestersko: aj toto územie nikoho zaberie Putinovo Rusko? A ako by to brali samotní Podnesterčania?

Senátor Kurganskej oblasti Oleg Pantelejev, ročník 1952, vzdelaním agronóm, rodený fotograf, nielenže vie predvídať budúcnosť, ale dokáže prečítať ešte nenapísané.

Naozaj nerada posudzujem ľudí a vozidlá podľa zovňajšku, ale v Moskve to fakt inak nejde. Najmä keď sa zdá, že sa začala jar (samozrejme, je to len zdanie, lebo nesmelé púčiky na stromoch dostanú po pár dňoch facku od perinbaby a čerstvo natreté zelenožlté zábradlia sú tiež hneď v prdeli...) a vyroja sa motorky a športiaky. Povyťahujú svoje „sedlácke” goldwingy, len čo je trochu nad nulou, a spolu s vozidlom aj plný motorkársky výstroj vrátane prilieb s rohmi, reťazami na krku a kožených outfitíkov...a to by ešte nevadilo. Horšie je že takmer každý s touto a podobnou motorkou si do nej namontuje ultra hlasné a ultra nekvalitné prevýškované repráky (alebo žeby to bolo pre moskovský trh už built-in...?) a púšťa si na plné gule ruský disco pop.