Poľsko leží za Odrou a Nisou. Túto novú hranicu, o ktorú sa po druhej svetovej vojne viedli spory a ktorú Spolková republika plne potvrdila Poľsku až v roku 1990, pozná skoro každý. Omnoho menej ľudí vie, že Poľsko leží aj za touto hranicou.

Poľský miliardár Tadeusz Golebiewski je jedným z tých ľudí, ktorí si v posledných dvadsiatich rokoch robia, čo chcú. Po celej krajine sa stal známym v deväťdesiatych rokoch, keď kúpil starý komunistický hotel v Mikolajkách pri Mazurských jazerách a zrekonštruoval ho do podoby obrovského štvorhviezdičkového luxusu s konferenčnými sálami, akvaparkom, všetko v mramore, zlate a prepychu.

Varšavská ulica pred poľským prezidentským palácom plná sviečok. Jarná noc. Tichý vzdor, vzdor Poliakov voči osudu, Bohu, ktorý tento národ skúša tak, že si mnohí kladú otázku, či a prečo si vyvolil práve ich pre takú skúšku.

Zavolal mi Giuseppe. Je to šéf zelených u nás v Klánoviciach na kraji Prahy. A vraví, že sa dohodli s Občianskou demokratickou stranou, takže by sa chcel porozprávať o tom, či si nechcem vziať na starosť tunajšie radničné noviny.

Jihlava je pekné mesto na Českomoravskej vrchovine. Nebyť škaredého komunistického obchodného domu na námestí, tak dokonca krásne. Mesto, ktoré bolo popri Kutnej Hore jedným z najväčších nálezísk striebra v Európe svojej doby, výrazne prispievalo k tomu, že České kráľovstvo bolo až do tridsaťročnej vojny jednou z bohatých krajín Európy.

Ono sa to povie, že je to len futbal. Ale vysvetlite dvanásťročnému útočníkovi FC Klánovice, že už na jar sa začne ďalšia kvalifikácia a že majstrovstvá Európy, ktoré budú v roku 2012 v Poľsku, sú vlastne za rohom.

Adam Michnik bol v Prahe a pochvaľoval si, že celý týždeň. „Bol som tu mnohokrát, ale vždy len na chvíľu,“ hovoril tento legendárny poľský novinár, ktorý je už celých dvadsať rokov od roku 1989 šéfredaktorom najlepších stredoeurópskych novín Gazeta Wyborcza. „Konečne vidím, aká je tá Praha naozaj pekná,“ dodal nadšene, keď sa v stredu celý deň túlal po Starom meste a Malej strane.

Niekoľko domov od českého parlamentu na pražskej Malej strane je také utajené veľvyslanectvo. Kancelária Krajanského združenia sudetských Nemcov, pre ktorých sa u Čechov vžilo pejoratívne znejúce označenie landsmanšaft, používané väčšinou v spojení s ešte výraznejšie nactiutŕhačským pojmom sudeťák.

Varšava je vlastne jeden veľký pomník. Varšavčanom, trochu sa medzi nich po tých desiatkach návštev poľského hlavného mesta tiež počítam, to už tak nepripadá. Ale ľuďom, ktorí sa sem prisťahujú, ako sa to stalo pred rokmi novinárke Agnieszke, to neujde.

Myslím, že to už nikto nikdy nezistí, alebo to už všetci, ktorí rozhodujú o tom, či to máme vedieť, vedia. Čakal som v prvý júnový utorok popoludní, kedy sa správa "obsah čiernych skriniek bude zverejnený v priebehu niekoľkých hodín" zmení na čas prítomný. Tých niekoľko hodín boli, našťastie, asi len dve, takže bol čas všetko si pozorne prečítať, preložiť a snažiť sa to pochopiť. Pochopiť, prečo lietadlo havarovalo.