​V týchto dňoch prebehla v .týždni anketa Slovenský film roka 2017. Film NINA zostal rozpačito akosi zabudnutý či nedocenený.

Čo považujete za slovenskú audiovizuálnu udalosť roka 2017? A čo za najväčšie sklamanie, alebo, ako sa ľudovo hovorí, „prúser“? Pýtali sme sa v ankete profíkov, laikov i našich čitateľov. Nešlo nám o vytvorenie rebríčka, ale skôr o zmapovanie slovenskej audiovizuálnej tvorby v tomto roku.

Zaujíma ma váš názor. Ponúkam dve možné odpovede na otázku, ktorú považujem po víkende za dôležitú.

Andrej Bán diskutoval s Vladimírom Ledeckým, Evou Mosnákovou, Pavlom Sibylom a Madeline Vadkerty​ o extrémizme v bardejovskej synagóge v rámci projektu Otvorene o extrémizme, ktorú organizuje občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko. Divákmi boli tentoraz študenti. Čo si o extrémizme myslia mladí?

Vysvedčenia a známky na nich sú pre mnohé deti a aj ich rodičov stresujúca záležitosť. Nezabúdajme, že známky nemusia reálne odrážať to, čo dieťa vie a už vôbec nie jeho potenciál. Zaujímajme sa o deti, nie o známky.

Doprajme Čechom trochu nudy ● Zabudnuté školstvo ● Atentát na Olivera Ivanovića

Ani po opätovnom čítaní článku: „My sme les. Kto sú oni?“ som nenašiel jednu zásadnú vec, ktorú považujem v danej téme za veľmi dôležitú. 

Aj bardejovská synagóga sa stala miestom, kde iniciatíva Zabudnuté Slovensko prišla so svojimi hosťami diskutovať. Nielen o extrémizme, ale aj o tom, ako dosiahnuť, aby sa na zabudnuté regióny viac nezabúdalo a konkrétne problémy sa v nich riešili dlhodobo a adresne.

Z českého Respektu sa pred rokom vrátil na Slovensko, lebo má pocit, že Slovákom rozumie lepšie ako Čechom. Hovorí, prečo je Fico prijateľnejší ako Sulík a čo mu prekáža na niektorých katolíkoch. Andrej Kiska mu udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Publicista a spisovateľ Martin M. Šimečka.

Koncom roka sa už tradične rozchádzam s kolegami v .týždni v názore, kto sú hlavné antiosobnosti. Prečo si teraz myslím, že Fico, a nie Bugár?