Nič pre slušných
.eva Čobejová
.časopis
11.09.2010
Pila som kofolu v novučičkom penzióne, čakajúc, kým vonku ustane hustý dážď. S obdivom som si pritom prezerala krásne zrekonštruovanú kúriu, ktorú opravila rodina žijúca ďaleko, ďaleko od Bratislavy, v obci s pár domami a úzkou rozbitou cestou. Nahlas som pred paňou domu pochválila poctivú robotu. Upracovaná žena v strednom veku si vďačne prisadla k stolu a začala rozprávať, ako ten malý zázrak vznikol.