Majú ju v každých potravinách, len sa skrýva za všelijaké formy, ktoré sme si medzičasom pomenovali inak. No vždy je to ona: nadýchaná, s jemnou, sladkastou striedkou, ktorá sa pri krájaní trošku vzpiera, a odlupujúcou sa hnedou kôrkou. Brioška.

Stretávame sa s ním skoro na každom rohu, pokiaľ naše kroky vedú cez Balkán, východné Stredomorie, Turecko, Kaukaz či Blízky východ. Všade na nás mávajú stánky s jednoduchým občerstvením: v jemnom ceste prekladané či zabalené dusené mäso či syr. Burek.

Vôňa, ktorá počas dvadsiateho storočia celkom vymizla. Niektorí si ju ešte pamätajú, ako sa vznášala skrehnutou krajinou vždy v septembri pri zbere sliviek. Hutná, horká, sladkastá. Ako ten najvzácnejší luxusný parfum. Volala ľudí do záhrad rozprávať si príbehy a miešať slivkový lekvár.

Pristanú pred vami na stole najčastejšie ako príloha. Napokon, tak aj boli vymyslené. No po chvíľke sa pristihnete, že ich jete s oveľa väčšou chuťou a nadšením ako jedlo, ktoré majú sprevádzať. Gratin pommes de terre dauphinoise alebo gratinované zemiaky.

Hovie si na poličke pri rôznych koreninách, hneď vedľa sójovej omáčky či maggi a čaká na svoju príležitosť. Napokon na ňu príde rad, zvyčajne keď sa korení mäso. Všetci ju poznáme, no nevieme jej prísť na meno: worcesterská omáčka.

Pôsobí nenápadne, ba až skromne. Nič nápadného a frivolného. Je to evidentné: vie, čo všetko znamená, čo má za sebou, kde má korene, nepotrebuje sa predvádzať. Čaká, kedy si ho dáte do úst a zabudnete na všetkých jeho potomkov. Chačapuri.

Človek sa prechádza jesenným trhom a tej vôni sa nedá vyhnúť. A keby len vôni. Okolo miesta, z ktorého vychádza, sa rozlieha pobavená vrava rozjarených ľudí užívajúcich si babie leto. V rukách držia starodávne ľudové prosecco vinobrania – krásny okrový burčiak.

Všetci ho poznáme, vieme si absolútne presne vybaviť jeho chuť i farbu. Tmavohnedý, s jemným sivým odleskom a kakaovomúčnou príchuťou. Bol hutný a nie každý ho mal rád. No ako deťom nám ho servírovali neustále. V pohári so zaváraninou či vyklopený: BB puding.

Jej chuť a vôňa nás sprevádzajú všade. Vyvoláva v nás pocity sviežosti a čistoty, v hlave sa nám spúšťajú príjemné predstavy spojené s oddychom a relaxom, zrazu sa nám kráča ľahko a podvedome sa usmievame. Vie byť ostrá, ale aj sladká. Mäta.

Mohla by sa volať našou národnou bylinkou či korením. Priplichtí sa takmer do každého nášho prívarku, polievky, pečeného mäsa, fašírok, dokonca do klobás, jaterníc a nájdeme ju neraz aj v slanom pečive. Nikde nesmie chýbať: čerstvá, no najčastejšie sušená majoránka.