Ak je voda ľudské právo, nemalo by mať Slovensko, ako bohato zásobená krajina, povinnosť exportovať ju tam, kde jej ľudia majú nedostatok?

Niekto si predstavuje Singapur ako autoritatívny, ale veľmi efektívny režim. Ďalší možno ako libertariánsky raj. Aký je skutočný život v krajine, v ktorej na území sedemsto štvorcových kilometrov (asi dvojnásobok rozlohy Bratislavy) žije toľko ľudí, čo na celom Slovensku?

Je historik, píše vzrušujúce historické romány, ktoré sa odohrávajú v stredovekej Byzancii. Ako libertarián kritizuje smer, ktorým sa uberá jeho vlasť a Západ. Britský spisovateľ Richard Blake.

Päť rokov už Gréci potia krv a slzy, aby vyriešili svoju dlhovú krízu. Predčasné voľby môžu zmariť tieto obete. Hrozí, že prípadné víťazstvo ľavicovo-populistickej strany Syriza povedie k vystúpeniu Grécka z eura, s čím je možno uzrozumený už aj Berlín.

Na článok Martina Filka Živnostenská mytológia (.týždeň 34/2014) zareagoval analytik INESS Radovan Ďurana. Článok uverejňujeme, keďže tému považujeme za súčasť dôležitej polemiky o zaťažení práce a podnikania na Slovensku daňami a odvodmi.

Reakcie na cyperský kolaps naznačujú, že ľudia nevedia, ako funguje finančný systém. O obľúbenej značke auta vieme viac než o inštitúciách, v ktorých máme celoživotné úspory.

„Kto sa dnes chce ťahať s Európskou úniou, keď potrebujeme eurofondy?“ Premiérov výrok z doby krátko po posledných voľbách dokonale ilustruje vzťah väčšiny ľudí k eurofondom. No ich prílev nie je pre Slovensko výhra. Príliš často sa to končí mrhaním vzácnych zdrojov.

Banka známej finančnej skupiny si od ECB za 1-percentný úrok zobrala trojročný úver a nakúpila slovenské dlhopisy údajne s 3-percentným úrokom. A zarobila.

Ekonomický analytik Martin Vlachynský, ktorý pod hlavičkou INESS-u píše o eure a energetike aj do .týždňa, tvrdí, že jeho práca, to je v podstate písanie a čítanie plus základné počty. Ekonomická univerzita v Brne mu však pomohla rozvinúť kritické myslenie.

Na pokus o diskreditáciu názorov Rogoffa a Reinheirtovej bol najvyšší čas. Cez nimi definovanú hranicu dlhu 90 percent HDP sa eurozóna prehupla práve v roku 2012.