Detail .týždňa so skupinou Saténové ruky. Ich nedávno vydaný album Bozkávam je súhrou veľmi živých textov a garážového rocku. Vlado Janček (spev a gitara), Bebe (spev, basgitara), Kasko (spev, gitara) a Jožo Lipa (bicie).

Z našej redakcie odchádza Jaroslav Daniška a Jozef Majchrák. Čo to znamená?

Nemyslím si, že odchod dvoch, resp. troch kolegov z .týždňa je vecou konzervativizmu či liberalizmu. Mne to pripadá trochu inak.

Mediálna debata o utečencoch sa na Slovensku točí medzi dvoma extrémami. Medzi ich odmietaním a poslušným podriadením sa bruselskej politike. Existuje však aj tretia cesta.

Poľsko podobne ako Slovensko a niekoľko ďalších európskych krajín nie je príliš nadšené z nápadu Európskej komisie prerozdeliť si podľa kvót utečencov, ktorí prichádzajú na juh Európy.

Skupina Saténové ruky zo začiatku vyzerala ako pomerne tvorivá autoterapia krízy stredného veku. Jej debutový album Bozkávam je však zvukovým dôkazom už predtým tušeného faktu: Saténové ruky sú “vážnou” kapelou.

Jozef Majchrák, Lukáš Krivošík a Juraj Kušnierik hovoria o obsahu najnovšieho čísla .týždňa. Pozrite si, čo sme pre vás pripravili na pondelok:

Predminulý týždeň uplynulo dvadsať rokov od smrti Deža Ursinyho (1947 - 1995) a .týždeň sa rozhodol na neho zaspomínať aj tým, že sme vytiahli z nášho archívu všetky rozhovory, ktoré sa týkali jeho osoby. Odpovedí bolo toľko, že z toho nakoniec vznikol celý Dežov príbeh. O jeho talente, hudbe ale aj komplikovanej povahe hovoria Ivan Štrpka, Andrej Šeban, Jakub Ursiny, Ľubomír Stankovský, Pavel Daněk, Oskar Rózsa, Marcel Daniš, Jožo Barina, Michal Kaščák, Miro Žbirka a Marie Rottrová!

Firma blízka údajnému mecenášovi Smeru Jozefovi Brhelovi chce na Slovensku postaviť vodnú elektráreň za 1,2 miliardy eur. Za megainvestíciu na úrovni Gabčíkova už pritom dvakrát loboval premiér Robert Fico.

Nie sme veľká krajina, ale hrdí - vďaka Bohu - nemusíme byť iba na Tatry a športovcov.