Do úľavy, ktorá by sa odchodom „menšieho zla“ dala azda aj krájať, sa vkrádajú aj pocity neistoty. Prinesie prvá nekomunistická hlava štátu tú zmenu, ktorá sa od nej očakáva?

Desať rokov od vstupu Slovenska do EÚ je bez diskusie najšťastnejšia perióda, akú obyvateľstvo územia medzi Dunajom a Tatrami zažilo. Čo to znamená rozmenené na drobné?

Udalosti na Ukrajine patria do rovnakej kategórie zlomov, formujúcich tvár 21. storočia, ako 11. september 2001 a kríza globálnej ekonomiky. Nie je to vôbec zveličenie. Presne tak ako po Dvojičkách a po Lehman Brothers je aj po odtrhnutí Krymu opäť aktuálne klišé, že svet už nebude tým, čím býval doteraz.

Po pol roku má Česko opäť vládu s dôverou parlamentu. Po nikým nevolenej a de facto nelegitímnej „prezidentskej“ vláde Jiřího Rusnoka začína koaličný kabinet Bohuslava Sobotku s podporou 111 „svojich“ poslancov. To je samo osebe „bezpečná“ väčšina, ktorú však ešte podstatne umocňuje to, že dve mimovládne strany – KSČM a Okamurov Úsvit – sa hlasovania zdržali.

Kampaň, v ktorej si má slovenský volič vybrať novú hlavu štátu, sa rozvíja neštandardným spôsobom. Hoci sme ére Mečiara dávno odzvonili, silueta referenda – áno alebo nie jednej osobe – naberá čoraz zreteľnejšie obrysy. Je to dobre alebo zle?

Ťah predsedu Fica smerom ku vyštvaniu súkromných poisťovní zo zdravotníctva sa dá vyjadriť len podobenstvom o hlave a múre. Po tom, čo na arbitrážach pre „zákaz zisku“ prehral Slovenskej republike už takmer 50 miliónov eur – vrátane nákladov na honoráre právnych kancelárií, čo je polovica tejto sumy – by sa dalo ako minimum očakávať, že s Pentou a Achmeou si prestane páliť prsty.

Robert Fico dostal, o čo si šesť rokov koledoval. Keď krajinský súd vo Frankfurte zamietne mimoriadne dovolanie, ktoré má podľa všetkých právnikov šancu limitne sa blížiacu nule, hneď môže začať s tým, čo vie najlepšie: Zháňať peniaze vlastnou hlavou. Inak slovenský poplatník príde o 25 miliónov eur, ktoré luxemburský exekútor prevedie na účet spoločnosti Achmea, vlastníka poisťovne Union.

Hoci nikdy nebol politikom, Andrej Kiska dosiahol najpozoruhodnejší volebný výsledok za 20 rokov slovenskej demokracie.

Odstúpenie Petra Osuského z kampane je výstižné apropos k trom prezidentským prieskumom, ktoré odmerali šance pätnástich kandidátov zrejme celkom spoľahlivo. Ak metódou krížovej kontroly obídeme menšie „nezrovnalosti“, tak na základnom obraze – Fico, potom 25-percentná priepasť, a za ňou v intervale asi 10 percent ašpiranti druhého kola – sa Focus, Median a MVK celkom zhodli.

Historik Norman Davies už dávnejšie avizoval, že kľúčovou krajinou Európy je Ukrajina. Vývoj posledných týždňov ukazuje, že nepreháňal. Aj keď jeho pokračovanie, že „ak sa Ukrajina dostane pod kontrolu Kremľa, začne sa Moskva usilovať, aby sa pomery v strednej Európe vrátili pred rok 1989“, sa môže zdať priodvážne.