Plány bankovej únie a nový program skupovania dlhopisov problémových štátov zo strany Európskej centrálnej banky súvisia aj so snahou Maria Draghiho presadiť svoju monetárnu autoritu v periférnych krajinách.

Ľahšiu časť eurokrízy máme za sebou. Doteraz stačilo rozdávať sľuby. No pomaly treba začať zháňať peniaze na ich plnenie. Šetrením. A to bude bolieť. Niektorých asi viac, iných menej, isté však je, že to bude bolieť všetkých. A preto sa do toho nikomu príliš nechce.

USA na prelome roka odhlasovali odklad pádu z fiškálneho útesu. Rozpočtové problémy však nezmizli, krajina si tentoraz búcha hlavu o dlhový strop. A to napriek tomu, že ho s príslušným politicko-mediálnym divadlom zvýšila pred jeden a pol rokom o 2,1 bilióna dolárov. Ešte nestihli byť implementované žiadne z vtedy dohodnutých úspor a už je to málo. S ďalším, už 95. zvýšením dlhového stropu od roku 1940, to však bude mať prezident s republikánskou snemovňou ťažké. Strop neposúvať a namiesto toho šetriť? Podľa dvorných ekonómov ide o nemiestny extrémizmus. Východiská však nevidno, hrozil bankrot.

Vzdelanie nie je zadarmo. Má svoju hodnotu, a preto aj svoju cenu. Čo môžu robiť zodpovední rodičia, ktorí chcú pomôcť svojim deťom v dosiahnutí čo najlepšieho, finančne dostupného vzdelania?

Vládne zmeny druhý dôchodkový pilier síce neodstránia, no obmedzia ho. Ľudia, ktorým zostávajú ešte desaťročia do penzie, by mali rozmýšľať o ďalších „pilieroch“ zabezpečenia na starobu, mimo oficiálneho systému.

Výsledky volieb v Grécku môžu byť vydýchnutím pre eurozónu, ale aj spustením reťazovej reakcie s ťažko odhadnuteľnými dôsledkami pre našu krajinu i zvyšok menovej únie. Ako sa na grexit či eurogedon môžu pripraviť slovenskí občania, rodiny a firmy?

Rastúce ceny na pumpách opäť raz vyvolávajú obavy, koľko tej ropy vlastne pre nás v zemi ostáva. A kedy sa minie železo, uhlie či urán? Odpoveď môže pôsobiť prekvapujúco: Nikdy!

Päťdesiatjeden percent. Toľko daní a odvodov zaplatí pracujúci človek z ceny jeho práce na úrovni priemernej mzdy, ak prejazdí benzín za 60 eur, vyfajčí dve škatuľky za týždeň, sem-tam si dá pivko, a samozrejme, platí 200 eur hypotéku.

Úlohou verejnej politiky je umožniť čo najšťastnejší život čo najväčšiemu počtu ľudí. Väčšinou je to jednoduché – dovoliť im robiť to, čo ich napĺňa, a nechať im výsledky ich aktivít.

Eurozóna je v plameňoch a európski lídri namiesto hasenia okolo nej stavajú múr. Mali by sme si dať pozor, nech sa nezamurujeme na tej nesprávnej strane.