David Petraeus ich konkretizoval v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera.

Trump vyzval krajiny, aby poslali lode na zabezpečenie Hormuzského prielivu. USA ponúkajú až desať miliónov dolárov za informácie o vedení Iránu. Vojna s Iránom sa skončí, keď to pocítim v kostiach, vyhlásil Trump. Uviedol tiež, že vojenské ciele na iránskom ostrove Charg boli totálne zničené.

Organizácia Vjasna na sociálnych sieťach tiež uviedla, že medzi prepustenými osobami je aj opozičný politik Viktar Babaryka. Tento bývalý bankár chcel v roku 2020 kandidovať v prezidentských voľbách proti Alexandrovi Lukašenkovi.

Rokovania sa zamerali na mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyvolal obavy medzi mnohými európskymi spojencami Washingtonu, keďže bol vnímaný ako príliš ústretový voči Moskve.

Na začiatku to boli kontroverzní chalani, dvadsiatnici, drzí, výreční, so slušným vzdelaním, na osemdesiate roky dobre vybavení jazykovými znalosťami. A s dostatočnou asertivitou na to, aby gerontokratickému straníckemu vedeniu povedali: Choďte preč, my si to predstavujeme inak.

Za posledné desaťročie – ale hlavne za posledný rok – bolo ťažké nepodliehať katastrofickému uvažovaniu.

V liste lídri Estónska, Fínska, Írska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Švédska zdôrazňujú, že rýchle rozhodnutie by mohlo posilniť schopnosť Ukrajiny brániť sa a zlepšiť jej pozíciu pri rokovaniach s Ruskom.

Podľa predstaviteľa oboznámeného s rokovaniami zostávajú územné otázky stále „najproblematickejšou otázkou“ v rokovaniach.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa takto vyjadril po tom, ako USA poslali Kyjevu návrh mierového plánu, ktorý vyhovuje mnohým požiadavkám Moskvy.

Väčšinové hlasovanie zároveň obišlo možné veto zo strany Maďarska či Slovenska, ktoré boli proti spomínanému kroku.