Psychiater, diakon, pedagóg, teológ. Minulý rok ho vďaka šírke jeho vzdelania zapísali do českej knihy rekordov. Verejnosť ho pozná najmä ako spisovateľa, v týchto dňoch mu vychádza dvadsiata štvrtá kniha. Venuje sa hypnóze i esperantu. Renesančný človek Max Kašparů.

Milí priatelia, tento stĺpček by som chcel venovať jednému vzácnemu človeku. Pochybujem, že ho niekto z vás pozná, hoci je skutočnou osobnosťou. Týmto človekom je môj spolužiak Juro zo základnej školy. Jeho dedo bol zverolekár, mal prvý v našom mestečku auto a učil ľudí hrať na mandolínu (tak hovoria pamätníci). Spolužiak Juro je jeden z mála ľudí, ktorý na svet hľadí srdcom. Keď sme boli siedmaci, šarvanci vyliahnutí z divých vajec, vymysleli sme si, že piataci na Jura hľadia krivým okom. Toľko sme ho huckali, až ich proti svojej vôli vyzval na súboj.

Milí priatelia, uhorková sezóna je ohromná vec. Príležitosť zviditeľniť sa dostanú aj nevýrazné osobnosti. Ľudia, ktorí nič nevykonali a nemajú čo povedať, prehovoria. Z nudných faktov, ktoré všetci poznáme, sú v sekunde škandalózne, exkluzívne a šokujúce informácie. Keď vykukne slnko, sú tropické horúčavy, keď slnko zájde, je najstudenšie leto za ostatných dvesto rokov. Bulvárni novinári, to sú vám takí malí kúzelníci. Z ničoho robia niečo, a z ničoho si nerobia nič. Zvestovatelia prázdna.

Milí priatelia, pravidlá slušného správania, to vám je komplikovaná vec. Existujú rôzne príručky, čo sa sluší a čo nie, podľa toho „ako, s kým a kde“. Dokonca sú aj špecialisti na danú problematiku. Ak prichádza vzácna návšteva medzinárodného významu, dostanú títo experti priestor v médiách.

Milí priatelia, každý muž by mal vo svojom živote urobiť niečo veľké! Viem, že neprichádzam so žiadnou prevratnou myšlienkou, len to pripomínam. Ak sa pozrieme do histórie, nájdeme tam tvrdohlavých, ctibažných, mocou a dobýjaním posadnutých chlapov. Okrem vyššie spomínaných psychopatov tam však stretneme aj rovnako nezlomných dobrých bláznov – staviteľov ciest, miest a katedrál, bosých pútnikov, svätcov, mučeníkov, starostlivých otcov a verných manželov.

Milí priatelia, moja manželka vynašla detektor trápnosti. Kým sme boli mladší, utajovala to predo mnou. Bála sa výsmechu, nepochopenia, či dokonca odmietnutia.

Milí priatelia! Moja žena je majsterka sveta v strácaní čiapok. Dostala ich stovky a stratila tisícky. Čiapky štrikované, plstené, pletené a dokonca aj kožušinové a kožené. Niektoré z nich vytratila, keď sa ponáhľala na schôdz ku so mnou. Vtedy som bol za čiapkové zlo zodpovedný ja. Iné vytratila v kine, v divadle, u kaderníčky, vo vlaku, na čerpacej stanici, v reštaurácii, v práci.

Milí priatelia, určite ste sa stretli s ohavnou nenásytnosťou. Dlho som predpokladal, že je to len mýtus z filmov o hľadačoch pokladov. Partia dobrodruhov nájde poklad, zmocní sa ich oná ohavná nenásytnosť a navzájom sa zamordujú. Poklad zmizne v nepreniknuteľnej temnote mokvavého bahna. Vždy som týchto antihrdinov odsudzoval. Až raz sa zatmelo pred očami aj mne.

Milí priatelia, moja manželka mi zakázala, aby som tieto stĺpčeky začínal slovným spojením „moja manželka“. Vraj jej to pripomína poetiku detektívneho seriálu s inšpektorom Columbom, ktorý svoju manželku ustavične spomínal, no v žiadnej epizóde ju neukázal. Bola to ľstivá taktika, ktorá zločincov vyvádzala z miery a divákov privádzala do šialenstva.

Milí priatelia. Moja žena sa rozčuľuje, ak vidí násilie alebo neprávosť. Vysvetľujem jej, že je to preto, lebo si systematicky nezveľaďuje svoj mód „nevšímavej otrlosti“, ako my ostatní.