Edward Lucas sa vyzná vo fungovaní spoločností z rôznych kútov sveta; osobitná náklonnosť ho spája s naším regiónom. Tentoraz sme sa zhovárali o fenoméne dôvery, bez ktorej spoločnosti upadajú a stávajú sa korisťou dravcov. Ako ju budovať? Odkiaľ si brať príklad?

Vstup Slovenska do Európskej únie je súčasťou úspešného príbehu Slovenska, ktoré sa na konci 90. rokov vymanilo z mečiarizmu a následne uskutočnilo zásadné reformy.

Čo sa to len deje v slovenskom tenise?! V bývalom milionárskom a elitárskom športe, ktorý sa dnes radí medzi amatérske, lacné, dostupné. Dokonca je dostupný aj deťom v školách.

Kvůli rychlému technologickému vývoji se naše země dostávají do situace, v níž bude velmi záležet na kvalitě politické reprezentace. Pokud půjde všechno jak doposud, skončí Slovensko a Česko velmi zle.

Všimli ste si? Zatiaľ čo Matovič páli po Hegerovi, Heger po Sulíkovi, Fico po prezidentke a fašisti po všetkých, jediný, kto v tichosti prezlieka koaličný kabát a pretláča parlamentom svoje záujmy je Boris Kollár.

Slovensko je už dnes so zásobami plynu na tom lepšie ako takmer všetky krajiny EÚ – aj keby mali svoje zásobníky naplnené na 100 %. A to teda nemajú.

Slovensko bude mať úradnícku vládu a je to štandardný postup, ústavný, dokonca môže krajine pomôcť. No je to aj moment, ktorý odhaľuje veľa o nás, našich postojoch a perspektívach. Ba možno sme svedkami až generačného zlyhania.

Za určitých okolností, to môže byť práve bývalý predseda vlády. Len musí prestať s váhním a konať, keď sa naplní čas na zásadné rozhodnutie.

V máji 2004 vstúpilo Slovensko do EÚ. Bol to veľký okamih a po rokoch mečiarovského marazmu sme sa ocitli v tomto elitnom klube. Aj napriek nesporným výhodám členstva sa u nás stále nájde veľa euroskeptikov.

Povedala to pri príležitosti štyroch rokov od nástupu do funkcie.